Imagine s Louisom pre Beáta Selenator NestarajSa

Chcela si niečo fantazy, takže tu to máš :D Dúfam, že sa ti to bude páčiť.
Imagine s Louisom pre Beáta Selenator NestarajSa

Do you believe in mermaids?

"Bože! On je tak úžasný!" vzdychla som si.

"Tak choď za ním a prihovor sa mu." dohovárala mi  M/P -/meno BFF/.

"Spomeň si, ako to dopadlo naposledy. -_- Normálne som od neho ušla! Musí si o mne myslieť, že som šialená!" povedala som.

"Stále nechápem prečo si ušla! Veď ťa len chcel objať!" oponovala mi M/P

"Bol celý mokrý...!!!!" bránila som sa.

"Ty a ten tvoj strach z vody." vzdychla si M/P.

"Ach, keby si vedela, ako vodu zbožňujem."  pomyslela som si. "No čo no, sú aj horšie fóbie." bránila som sa. "Napríklad ten jeho kamarát, Liam, sa bojí lyžičiek."

"No dobre, máš pravdu, toto je fakt divnejšia fóbia, ale aj tak. Veď choď za ním, prihovor sa mu. Teraz nie je mokrý, ani nič také." hustila do mňa.

"No a? Ja sa nehodlám zase strápniť, veď ak neutečiem, tak určite spravím dajakú inú blbosť." vzdychla som si.

"Ty si ale bojko." zasmiala sa M/P. Vzápätí zhíkla. "On ide k nám!" šepla mi. Obzrela som sa. Fakt. Kráčal k nám a usmieval sa.

"Ahojte, ehm.... Bea..... o tebe sa hovorí, že ten ostrov, Macco, poznáš ako vlastné dlane, je to tak?" spýtal sa. "Tak to teda nie. Macco mi nezničíš. Macco je len a len môj ostrov." pomyslela som si.

"No áno. Poznala som, ale to bolo už dávno. Ako malá som ho mala prechodený krížom krážom, ale teraz už tam nechodím. Skoro som sa tam zabila." povedala som. Posledná veta bola lož, ale čo už.

"Aha. Vieš, chcel som sa tam ísť dnes pozrieť a hľadal som niekoho, kto to tam dobré pozná. Asi by si nešla so mnou?" spýtal sa. Upieral na mňa tie svoje dokonalé modré očká. Upravil si to svoje prúžkované tričko, ktoré sa mu nadvihlo na chrbte, keď si k nám prisadol. Prečo tam chce ísť práve dnes? Je spln. Je to nebezpečné..

"No ja neviem. Musí to byť dnes?" spýtala som sa.

"No, dnes mám jediné voľné poobedie. Veď vieš, kapela a tak." povedal smutne.

"Chápem, ale ostrov je veľmi veľký. Za jeden deň ho neprejdeme. Mne to samej trvalo pár týždňov, celý ho preskúmať. A navyše, máme asi tak 4 hodiny, kým sa zotmie." povedala som.

"Vieš, ja som tam vlastne chcel stanovať pár dní. Prosím, poď so mnou. Prosím, pekne prosím!!" žobronil. Ten jeho psí pohľad.

"No tak dobre. Stretneme sa o pol hodinu. Tamto na pláži, ktorú je odtiaľto vidno." povedala som.

"Ďakujem Bea. Si úžasná. Tak o pol hodinu tam." zasmial sa Louis a odišiel.

"Čo to robíš? Ty chceš ísť znova na ten ostrov?" spýtala sa šokovane M/P.

"No čo už. Tým jeho očiam sa proste nedá odolať. A sama si mi hovorila, že s ním mám hovoriť." povedala som.

"Hovoriť! Nie vybrať sa na opustený ostrov! Nejdeš na to prirýchlo? Len ty a on na opustenom ostrove. Samy. Vieš čo všetko sa môže stať?" spýtala sa.

"Nestane sa nič, čo nedovolím." odpovedala som jej tak trošku záhadne.

"Ty si proste šialenec. Končím s tebou! Idem si nájsť normálnu kamarátku!" povedala M/P a postavila sa na odchod.

"Aj ja ťa mám rada M/P. Uvidíme sa neskôr." zasmiala som sa a odišla sa pripraviť. Veci som si náhádzala do motorového člna a vyplavila som sa s ním na more. Len čo som ale bola dosť ďaleko od brehu, tak som skočila do vody. 5 sekúnd a bola som mojím druhým ja. Morskou pannou. Odtiahla som čln k brehu ostrova a šla som si ešte zaplávať s delfínmi. Potom som šla na pláž, keď som vyliezla na pláž, na obzore som už videla blížiaci sa čln, rýchlo som sa usušila. Jedným gestom ruky som okolo seba vytvorila horúcu paru a za pár sekúnd sa môj krásny rybí chvost zmenil späť na nohy. Povzdychla som si. Toto bude veľmi nebezpečné. Ako som na to mohla pristúpiť? Dnes je spln, je to pre mňa nebezpečné, byť tu. Nech sa deje čokoľvek. Aspoň dnes ho určite musím udržať na míle ďaleko od mesačného jazierka.

"Prečo si loď vytiahla až úplne na breh? To sa fakt tak bojíš vody?" spýtal sa pobavene.

"Máš s tým nejaký problém? Pozri ja tu vôbec nemusím byť. Môžem okamžite odísť a nechať ta tu samého napospas tejto divočine." povedala som naoko urazene.

"Nie, už som ticho no. Zajtra dôjdu aj ostatný. Dnes objavujeme ostrov len mi dvaja." zasmial sa.

"Ostatný?" spýtala som sa.

"No hej, ostatný. Chalani z kapely s ich priateľkami." zasmial sa.

"Takže dôjde aj tá tvoja Eleanor?" spýtala som sa ľahostajným tónom.

"Už pár dní nie je žiadna moja Eleanor." povedal smutne.

"Och prepáč, to som nevedela." povedala som.

"To je v poriadku. Nemohla si. Tak ideme?" spýtal sa.

"Kam chceš ísť?" spýtala som sa.

"Neviem. Ty to tu poznáš. Najprv si nájdime miesto, kde by sme si zložili veci a utáborili sa." navrhol.

"Dobre. Poznám jedno úžasné miesto, poď za mnou." povedala som. Vykročila som smerom k tej najhustejšej časti džungle.

"Si si istá?" spýtal sa so zdvihnutým obočím.

"Neboj sa a dôveruj mi." zasmiala som sa. "Ti najtajomnejšie a najstrašidelnejšie cestičky väčšinou ukrývajú tie najkrajšie miesta." dodala som z úsmevom. Vydali sme sa úzkym vyšľapaným chodníčkom. Louis si začal pospevovať. Tým svojim sexy hlasom ma vyvádzal z miery.

"I´ve tried playing it cool,

but girl when i´m looking at you

i can´t ever be brave

´cause you make my heart race!

Shot me out of the sky

You´re my kryptonite

you keep making me weak,

                                                        yeah, frozen and can´t breathe. ..." pospevoval si One thing.

"Louis nie že by mi vadil tvoj spev, spievaš úžasne, ale sú tu zvieratká, ktoré tým vyplašíš." zasmiala som sa.

"Už som ticho. A je to ešte ďaleko?" spýtal sa. Zasmiala som sa. Prešli sme ešte pár krokov a chodníček skončil. Ocitli sme sa na krásnej malej lesnej čistinke. "Wooow!" zvolala Louis a nadšene sa obzeral okolo seba. Rozložili sme stany a utáborili sa. Potom sme sa šli prejsť. Došli sme na malú pláž z opačnej strany ostrova. Louis sa hneď vyzliekol a skočil do vody. Za iných okolností by som urobila to isté, ale predsa sa tu pred ním neodhalím nie? "Bea, poď tiež! Voda je úžasná!" kričal na mňa.

"Nie!" povedala som.

"Ale no ták! Musíš svoj strach prekonať." dohováral mi Louis. Už liezol von z vody a išiel ku mne. Cúvla som pár krokov dozadu. Potom som začala utekať. Naháňal ma po celej pláži asi dvadsať minút. Výhodou bolo, že za ten čas stihol vyschnúť. Podarilo sa mu ma chytiť, ale to už bol našťastie suchý. "No ták Bea. Musíš svoj strach prekonať. Len tam skús vliezť." dohováral mi.

"Nie, Louis. Prosím ťa nenúť ma." povedala som.

"No ták! Uvidíš, že to nič nie je. Vieš aké je úžasné plávať v mori. Všade okolo teba plávajú nejaké malé rybky a ty plávaš s nimi." povedal.

"Dopekla Louis, ja viem aké to je! Viem aký je to úžasný pocit ale do vody proste nepôjdem!" povedala som. Louis to ale zjavne nebral ako odpoveď. Vyhodil si ma do náruče a kráčal so mnou smerom k moru.

"Nie Louis! Pusti ma, počuješ?!" kričala som a hádzala sa mu v náruči. Vošiel do vody. Zastal, keď bol asi po kolená vo vode. V mojich očiach musel vidieť strach.

"No ták Bea. Neboj sa." prihováral sa mi.

"Ak ma teraz pustíš do tej vody, oľutuješ to." šepla som.

"Nie neoľutujem. Zaľúbil som sa do teba Bea. Chcem ti pomôcť prekonať tvoj strach." povedal.

"Lenže ja nemám z ničoho strach. A z vody už vôbec nie." povedala som.

"Tak potom nechápem, prečo do nej nechceš vojsť." zakrútil nechápavo hlavou.

"Lebo nie! Prosím ťa odnes ma naspäť na breh." šepla som.

"Nie. Ja sa odtiaľto ani nehnem. Ak chceš ísť na breh, musíš mi zliezť z náruče a prejsť si tých pár krokov, čo ťa od brehu delia." povedal rozhodne.

"Ja nemôžem Louis." šepla som.

"Prečo?" spýtal sa.

"Proste nemôžem." povedala som.

"Povedz mi prečo, inač ťa hneď teraz pustím do vody." povedal.

"Dobre, poviem ti, len ma vezmi späť na breh." povedala som.

"Dobre." povedal a odniesol ma späť. Zložil ma na zem. Sadla som si na piesok a on vedľa mňa.

"Veríš v morské panny?" spýtala som sa.

"Bea? Čo to má spoločné....?" začal.

"Len mi odpovedz." povedala som.

"Ja neviem, keď som bol malý, tak som veril, ale teraz, neviem." povedal.

"A čo by si robil, keby si nejakú stretol, ale ona by ťa poprosila, aby si udržal jej tajomstvo?" spýtala som sa.

"Neviem. Asi by som udržal tajomstvo, ak by ma o to poprosila." povedal. Vstala som z piesku a šla k vode.  "Bea?" spýtal sa nechápavo. Skočila som do vody. Premenila som sa a priplával späť.

"A udržíš moje tajomstvo?" spýtala som sa ho. Louis sa na mňa chvíľu šokovane díval.

"Páni..." povedal po chvíľke. "Tak preto sa strániš vody, nechceš, aby ti na to prišli." povedal znova po dlhšej chvíli. Prikývla som. "áno." povedal. Mierne som nepochopila, čo tým myslí. Keď videl môj nechápavý výraz zasmial sa. "Áno, udržím tvoje tajomstvo." povedal.

"Ďakujem." šepla som. "Poď so mnou." zavolala som ho k sebe. Zasmial sa a šiel za mnou. Vzala som ho za ruku a spolu sme plávali stále ďalej. Ponorili sme sa pod vodu. Držala som ho za ruku a ťahala za sebou. Videla som, že mu dochádza vzduch. Naklonila som sa k nemu a pobozkala ho. Tým som mu do úst dotlačila dosť kyslíka a mohli sme plávať ďalej. Vždy, keď mu dochádzal kyslík, som urobila to isté. Louisovi sa to zjavne páčilo. Nakoniec som sa rozhodla vziať ho k mesačnému jazierku. Veď slnko bolo ešte na oblohe, tak som sa nemusela ničoho báť. Preplávali sme cez priechod pod vodou a vynorili sa v malej jaskyňke. V mojej jaskyňke.

"Wow!To je krása." povedal.

"Tu to celé začalo, tu som sa premenila." povedala som. Vyliezli sme z vody. Louis chvíľu obdivoval môj "chvost" .

"A teraz čo?" spýtal sa po chvíli.

"Teraz musím uschnúť." zasmiala som sa. Ruku som si pridržala tesne nad sebou zovretú v päsť. Okolo mňa sa vytvorila teplá para. Za pár sekúnd som mala nohy späť.

"Aj ja by som chcel tak rýchlo uschnúť." zasmial sa.

"Vaše želanie je mi rozkazom." zasmiala som sa a namierila na neho zovretú päsť. Po chvíľke bol suchý aj on. Chcela som sa postaviť, ale Louis mi to nedovolil. Zaľahol ma a díval sa mi do očí. Nedokázala som uhnúť pohľadom, aj keď som spočiatku chcela. Naše pery sa spojili. Z krásneho nežného bozku sa po chvíľke stala vášnivá vojna jazykov. Jedným prudkým pohybom som ho zbavila jeho prúžkovaného trička. Jemu sa zas nepáčilo, že mám na sebe ešte stále šaty, tak ma ich zbavil. Spolu zo šatami šiel aj vrchný diel plaviek. To ale nebolo fér, pretože ja som už ostala len v spodnom diele plaviek a on bol ešte v kraťasoch a trenkách. Tak som ho rýchlo kraťasov zbavila. Zasmial sa nad mojou nedočkavosťou. Rukou mi zblúdil do spodného dielu plaviek a hneď ho zo mňa strhol. Ja som z neho zas na oplátku strhla jeho trenky. On ma začal bozkávať na krku. Cítila som, ako ma jeho kamarát tlačí na stehne. Louis sa mi začal hrať s bradavkami a ja som bola ako v extáze.

"Smiem?" spýtal sa nesmelo. Prikývla som. Jemne do mňa vnikol, no bolelo to. Sykla som a do očí sa mi natisli slzy. Cítila som, ako mi po stehne stieklo pár kvapiek krvi. Aj Louis si to všimol. Ustarane sa mi zadíval do oči.

"Zlatko čo si nepovedala, že si ešte panna?" spýtal sa. Mykla som plecami, že vlastne ani neviem. Smutne sa na mňa zadíval a utrel mi slzy z očí. Znova prirazil. Už to začínalo byť trošku lepšie. Nežne ma pobozkal a chvíľku počkal. Keď ta bolesť už skoro úplne prešla, tak som prirazila panvou oproti nemu, aby som mu ukázala, že som už v pohode. Usmial sa a jemne ma pobozkal. Potom začal opatrne prirážať. Postupne zrýchľoval tempo. Vzdychali sme navzájom svoje mená.

"Loui..... Ja...." snažila som sa zo seba dostať von slová, ale nedokázala som.

"Na tri, zlatko." povedal a pobozkal ma na čelo.

" Jeden........ Dva....... Tri!" odpočítali sme spoločne.

"LOUIS!" zvrieskla som, keď ma pohltil orgazmus.

"BEA!" zvrieskol a tiež sa urobil. Obaja sme udýchaný ležali vedľa seba a dívali sa jeden druhému do očí. "Milujem ťa Bea, my little mermaid." povedal.

"Aj ja teba, Louis." šepla som. Dlho sme ležali na zemi v jaskyni, ale uvedomila som si, že musíme odtiaľto preč, kým vyjde mesiac. "Musíme ísť odtiaľto preč Louis, dnes je spln. Keď vyjde mesiac, toto miesto bude nebezpečné." šepla som.

"Dobre. Tak ideme." povedal. Ukázala som mu druhú cestu, k tomuto miestu, ktorá viedla cez les. Došli sme na čistinku, kde sme boli utáborený a znova sa oddali našej láske.......

  ty

tvoj outfit

 Macco

 Pláž Mesačné jazierko