Imagine s Louisom pre Jasmin Tomlinson Heindlová
Dnes večer mám prísť k Louisovi. Pozval ma k sebe. Mám sa pekne
obliecť. S Louisom už nejaký ten čas chodím, ale nikdy sa takto nesprával. Už
tri dni je nejaký záhadný. Niečo sa deje, tým som si istá. Navyše ešte aj
chalani sú nejaký divný. Keď ma vidia, usmievajú sa jak mesiačiky na hnoji a to
doslova! -_- Ale že vôbec nie sú nápadný. -_- Ale čo už, no. O dve a pol hodiny
mám čakať pred domom. To som teda zvedavá, že čo zas vymyslel. Šla som sa
pripraviť. Umyla som si vlasy a osprchovala sa. Obliekla som si ružové krátke
šaty, ružové sandálky a zvyšok doladila čiernymi doplnkami. Učesala som sa a
spravila si make-up. Akurát som to stihla. Niekto už zvonil pri mojich dverách.
Zišla som dolu a šla otvoriť. Stál v nich Josh. Áno, Josh Devine, bubeník
chalanov.
"Sluší ti to,
Jasmin." povedal, len čo ma uvidel.
"Ďakujem Josh. Čo ty tu?" spýtala som sa.
"Mám ťa vyzdvihnúť."
povedal s úsmevom. "Môžeme ísť?" spýtal sa.
"Áno, len si vezmem kabelku." povedala som a vrátila sa po
ňu. Pred domom nás čakala krásna čierna limuzína.
"Čo to zas Louis vymyslel." povzdychla som si. Josh
šoféroval. Zastali sme pred vilou 1D. Josh ma priviedol až k dverám. Tam ma
nechal zo slovami, že ďalej už musím ísť sama. Vošla som teda do domu. Všade
boli pohasené svetlá, no po zemi boli porozkladané sviečky.
"Bože ten to tu raz
podpáli." vzdychla som si, ale páčilo sa mi to. Pomedzi sviečky boli
porozsypované lupienky červených ruží. To všetko vytváralo cestičku, ktorá
viedla do jedálne. V jedálni bolo tiež zhasené, no osvetľovala ju snáď tisícka
sviečok. Stôl bol krásne prestretý pre dvoch. Všetko bolo prekrásne vyzdobené.
S úžasom som sa obzerala okolo seba.
" Your hand fits in my
Like it's made just for me
But bear this in mind
It was meant to be
And I'm joining up the dots
With the freckles on your cheeks
And it all makes sense to me"
Ozvalo sa za mnou. Otočila som sa. Stál tam Zayn. "Zayn, čo to..." chcela so sa spýtať, ale on mi len
naznačil, že mám mlčať a spieval ďalej. Zayn dospievaval svoje sólo a zrazu sa
odniekiaľ objavil Liam.
"I know you've never loved
The crinkles by your eyes when
you smile
You've never loved
Your stomach or your thighs
The dimples in your back
At the bottom of your spine
But I'll love them endlessly"
Odspieval
svoje Liam a potom spolu odspievali refrén:
"I won't let these little things
Slip out of my mouth
But if I do
It's you,
Oh it's you
They are up to
I'm in love with you
And all these little things"
Keď dospievavali refrén, objavil sa Louis, ten sa však nezaradil k
ostatným, ale podišiel ku mne. Zadíval sa mi do očí a usmieval sa.
"You can't go to bed
Without a cup of tea
And maybe that's the reason
That you talk in your sleep
And all those conversations
Are the secrets that I keep
Though it makes no sense to me....."
Odspieval svoju časť piesne. Dovalil sa Harry. Tiež odspieval svoje a
nakoniec sa dotrepal aj Niall s gitarou. Ja som ďalej hypnotizovala Louisa,
ktorý zas hypnotizoval mňa. Dospievali a tí štyria sa vyparili preč z domu.
"Veselé výročie!"
zaprial mi Louis. Nech som rozmýšľala akokoľvek, k dátumu 2.september som si
nevedela nájsť nič.
"Ale mi dnes nemáme výročie." povedala som. Louis sa usmial
tým svojim zlatým úsmevom.
"Ale máme, zlatko. Dnes je to 15 rokov, čo sme si spolu sadli do
jednej lavice. Dnes je to 15 rokov, čo sme sa spoznali." pripomenul mi. Až
teraz mi to doplo. Naposledy sme oslavovali 10 výročie, vtedy sme boli len
kamaráti a to som mu také niečo prísne zakázala. Spomenula som si, ako malé
copaté 6ročné dievča si muselo sadnúť, vedľa toho hnedovlasého chlapca, lebo už
nikde inde nebolo miesto. Za tých pár hodín, čo spolu sedeli sa úžasne
zblížili. Stali sa z nich najlepší kamaráti na svete. To dievča som bola ja a
ten chlapec Louis.
"Vtedy som sa k tebe bála ozvať, tak som na teba len zazerala."
zasmiala som.
"A ja som asi po piatich minútach tvojho zazerania vybuchol, že
čo čumíš." zasmial sa aj on.
"A ja som sa rozplakala." dodala som.
"Bol som trošku hrubý, no." zasmial sa. "Ale neľutujem to. Možno keby som na
teba nevybehol, tak dnes nemáme, čo máme." dodal.
"Možno máš pravdu." zasmiala som sa. "Ľúbim ťa,
mrkvička moja." dodala som.
"Aj ja teba, mrkvička." povedal a jemne ma pobozkal.
"Slečna?" oslovil ma, vzal moju ruku a odviedol ma k stolu.
"Ehm... Varil si ty?" spýtala som sa.
"Áno." povedal.
"Och, tak to potom nebudem jesť." podpichla som. Louis ma
zavraždil pohľadom, ale usmieval sa. Navečerali sme sa. Louis sa celý čas
záhadne usmieval. A je to tu zas. Neviem prečo, ale tých jeho záhadných úsmevov
sa bojím. Počkať, viem prečo. On vždy vymyslí nejakú blbosť, a potom sa vždy
takto usmieva. Louis upratal zo stola a mňa poslal do obývačky. Keď prišiel za
mnou, na tvári mal zas ten záhadný úsmev. Postavila som sa z gauča a pobozkala
ho. On sa mi dlho díval do očí a potom ma nežne pobozkal. Potom si zrazu kľakol
predo mňa na jedno koleno. Na tvári zas ten záhadný úsmev.
"Milujem ťa Jasmin. A budem ťa milovať do konca svojho života.
Staneš sa mojou ženou?" spýtal sa ma. Ostala som v šoku. Chvíľku som
nevedela, ako mám reagovať.
"Áno." povedala som. Louis sa postavil, objal ma a točil sa
so mnou po miestnosti. Smiala som sa snáď na celý dom. Louis sa zastavil a
znova ma nežne pobozkal. Usmiala som sa na neho. Louis si ma vyhodil do náruče
a tým svadobným spôsobom ťa odniesol o jeho izby....
tvoj outfit
Imagine za druhé miesto v Kvíze. Dúfam, že sa ti bude páčiť. Chcela si niečo romantické :D Ospravedlňujem sa, ak to nie je veľmi dobré, ale momentálne nie som veľmi v stave písať romantiku. Prepáč :(
Beatrix Pinekely *♥*♥BP♥*♥*
aawwwwww :3 jáj :D som sa roztopila práve :D
OdpovedaťOdstrániť