"Čo ja viem. Mohla si si dať aj viac záležať," povedal. Mala som chuť niečo do neho hodiť. Mrzún jeden. Čo by iný dali za tak skvele vyzerajúce dievča, ako som ja. Lenže jemu nikdy nič nie je dobré...
"Idú aj chalani?" spýtala som sa.
"Samozrejme," odpovedal, "vlastne ideme najprv k nim."
"Tak poďme," povedala som a vykročila smerom k dverám.
"Čakaj! Pred domom sú paparatzi. Musíme výjsť spolu za ručičky. Ale naprv sa ešte musíme nechať nachytať, ako sa bozkávame alebo čo," povedal a chytil ma za ruku.
"Jasné. Takže ideme na poschodie a necháme sa vyfotiť na pár náruživých fake fotiek?" spýtala som sa ironicky.
"Nie si len pekná, ale aj múdra. To som nevedel,." povedal tiež ironicky. Vyšli sme na balkón.
"Čo sa obzeráš, neboj sa, nikto tu nie je," povedal a pohladkal ma po tvári. Stálo ma všetku silu, aby som sa pod tým dotykom neroztopila.
"Máš pravdu, už by som mala prestať byť taká paranoidná," povedala som a usmiala sa.
"Napravo za kríkom," pošepkal mi Harry do ucha. Zachichotala som sa.
"Prestaň, Harry to nesmieme. A navyše už nemáme čas," povedala som.
"Ešte chvíľku snáď máme," povedal. Začali sme sa bozkávať. Bola som opretá a stenu domu. Harry mal jednu ruku okolo môjho pása, druhou ma hladkal po vlasoch. Ja som sa oboma rukami silne držala jeho krku a jednu nohu som pomaly a elegantne preložila okolo jeho pása. Chvíľu sme sa tam bozkávali. Prečo musí byť taký užásny. Musím to skončiť. Musím odísť skôr, ako sa moja choroba viditeľne prejaví.
"Poďme ešte do spálne," zakňučal Harry.
"Ale čo chlapci?" spýtala som sa.
"Oni počkajú," pošepkal. Znovu sme sa začali bozkávať a stále bozkávajúc sa sme sa pomaly presunuli späť do domu. Len čo sme mali istotu, že nás už nevidia, odtiahli sme sa od seba.
"Fuj! Už nikdy nechcem mať tvoj jazyk v ústach tak dlho," povedala som. Jeho bozky mi nevadili, práve naopak. Boli strašne príjemné a to ma práve najviac štvalo. Milovala som ho a to ma nútilo ešte viac ho nenávidieť. Ostali sme v dome asi ešte pol hodinu, potom sme odišli z domu ruka v ruke ako dve hrdličky. A ďalší večer plný pretvárky sa mohol začať.
Harry:
Vyšli sme na balkón.
"Čo sa obzeráš, neboj sa, nikto tu nie je," povedal som.
"Máš pravdu, už by som mala prestať byť taká paranoidná," povedala a usmiala sa. Musel som uznať, svoju rolu hrala dobre.
"Napravo za kríkom," pošepkal som jej, aj keď tam nikto nebol. Zachichotala sa.
"Prestaň, Harry to nesmieme. A navyše už nemáme čas," povedala.
"Ešte chvíľku snáď máme," povedal som. Začali sme sa bozkávať. Jej pery chutili tak strašne sladko. Práve v takýchto momentoch som si najviac uvedomoval, prečo ju milujem. "Poďme ešte do spálne," zakňučal som bez rozmyslenia. Bolo to to, po čom som práve túžil. Chcel som z nej vyzliesť tie šaty a spraviť ju navždy mojou.
"Ale čo chlapci?" spýtala sa.
"Oni počkajú," pošepkal som. Znova bozkávajúc sa sme sa pomaly presunuli späť do domu. hneď sa odomňa odtiahla.
"Fuj! Už nikdy nechcem mať tvoj jazyk v ústach tak dlho," zakňučala. Asi po pol hodine sme odišli z domu ruka v ruke. Paparatzi si nás vyfotili a možno sa tajne smiali na tom, aký sme blbý, keď sme si ich nevšimli.
to je veľmi zaujímavé :D teším sa na ďalšiu
OdpovedaťOdstrániť