pondelok 22. apríla 2013

Nenávisť je vždy len prezlečená láska Part 6



Title: Nenávisť je vždy len prezlečená láska
By: Beatrix Pinekely
Part 6 - You aren´t leaving!

 


Caroline:
"Caroline!" niekto zakričal moje meno, keď som prechádzala letiskovou kontrolou. Otočila som sa. Oproti mne bežal Harry. Neverila som vlastým očiam.
"Caroline, počkaj," zakričal.
"Čo je Harry? Čo zase chceš? Nestihnem lietadlo," povedala som, keď dobehol ku mne.
"Niečo si si zabudla," povedal.
"Čo?" spýtala som sa. Takže je rád, že sa ma zbaví, a chce sa zbaviť všetkých mojich vecí. Dobre vedieť....
"Toto!" povedal a pobozkal ma. Ostala som v šoku stáť. Bozkával ma. Začala som spolupracovať.
"Milujem ťa, Caroline. Nemôžeš odísť," povedal.
"Práve preto musím odísť. Ublížila som ti. Včera večer. Všetko som predstierala. Nebola som opitá. Teda nepredstierala som všetko. Predstierala som, že som opitá. Ten zvyšok, čo sa stal, bolo to, čo som už dávno chcela spraviť. Ja ťa tiež milujem, Harry, ale nezaslúžim si ťa," povedala som. Dala som mu bozk na pery. "Zbohom Harry," povedala som a otočila sa späť k letiskovej kontrole. Nemôžem sa k nemu vrátiť, ak ho neopustím teraz, opustím ho inokedy, ale to už sa nebude dať vrátiť. Nechcem, aby ma videl chorú.


Harry:
"Nemôžeš odísť," povedal som.
"Práve preto musím odísť. Ublížila som ti. Včera večer. Všetko som predstierala. Nebola som opitá. Teda nepredstierala som všetko. Predstierala som, že som opitá. Ten zvyšok, čo sa stal, bolo to, čo som už dávno chcela spraviť. Ja ťa tiež milujem, Harry, ale nezaslúžim si ťa," povedala. Pobozkala ma.
"Zbohom Harry," povedala a otočila sa späť k letiskovej kontrole.
"Nie!" povedal som. Urobil som to prvé, čo mi napadlo. Chytil som ju, vyhodil som si ju do náručia a utekal letiskovou halou smerom k východu.
"Harry! Pusti ma! Si blázon!" protestovala.
"Som blázon, ale do teba. Ty neodídeš! Nesmieš odísť," povedal som jej.
"Fajn. Neodídem, len už ma polož na zem," povedala zo smiechom.
"Nie nepustím ťa," povedal som.
"Harry! Pusti ma! Si blázon!" povedala so smiechom a hádzala sa mi v náručí.
"Dobre," povedal som a pomaly ju zložil na zem.
"Ty môj blázonko," povedala a objala ma.
"Tak poď. Ideme domov," povedal som a otvoril som jej dvere na aute.
"Miláčik, ja sa tam musím vrátiť," povedala a ukázala na letiskovú halu.
"Tak predsa chceš odísť?" spýtal som sa smutne.
"Mám tam kufor," povedala zo smiechom.
"Len to? Neboj sa, kúpim ti nové veci," povedal som.
"Tak dobre," povedala, "ale najprv musíme ísť za zbytkom kapely," dodala.
"Prečo?" spýtal som sa.



Dočítali ste dokonca? Tak to vám gratulujem ! Asi musím skončiť s písaním! Proste hrozne píšem :(

(ha ha ha... dodnes som neprestala :D :D :D  date: 29.6.2014)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára