Caroline
"Tak dobre. Ale najprv musíme ísť za zbytkom kapely," povedala som. Chcela som sa im ospravedlniť.
"Prečo?" spýtal sa.
"Pochopíš neskôr," povedala som. Tak sme namiesto našej vily šli za chalanmi.Zazvonili sme pred dverami. Otvoril Niall.
"Takže si neodišla. Škoda," povedal.
"Tiež ťa rada vidím," odpovedala som.
"Chalani, je tu Harry! A Caroline!" zakričal do obývačky. Ruka v ruke sme tam s Harrym vošli.
"Takže si neodletela," zareagovali chlapci.
"Tiež vás rada vidím," zopakovala som.
"Čomu vďačíme za tvoju návštevu?" spýtal sa Niall. Z jeho hlasu som vycítala sarkazmus.
"Láskavo sa skľudnite!" zavrčal na nich Harry.
"Nie, nechaj to tak zlatko. Majú dôvod ma nenávidieť," povedala som, "ja som sa ti len chcela poďakovať, Niall, že si mi otvoril oči. A chcela som sa vám tiež ospravedlniť za to, ako som sa v poslednej dobe správala. Dúfam, že mi to niekedy odpustíte," povedala som.
"A cenu za najdojímavejšie neúprimné ospravedlnenie získava Caroline," poznamenal Zayn.
"Zayn, prestaň! Caroline to myslí úprimne!" zavrčal Harry.
"Nie, nechaj to tak. Pochopila som, že tu nie som vítaná," povedala som a šla k dverám, "počkam ťa v aute." Z domu som doslova vybehla. Nasadla som do auta a rozplakala sa. Fakt som sa snažila ospravedlniť sa im. Prečo sú na mňa taký? Ja viem, že som urobila veľa zlých vecí, ale ľutujem to. Čo to nevidia? Práve preto im nechcem povedať o mojej chorobe. Len by ma ľutovali.
Harry:
"Láskavo sa skľudnite!" zavrčal som na nich.
"Nie, nechaj to tak zlatko. Majú dôvod ma nenávidieť," povedala, "ja som sa ti len chcela poďakovať, Niall, že si mi otvoril oči. A chcela som sa vám tiež ospravedlniť za to, ako som sa v poslednej dobe správala. Dúfam, že mi to niekedy odpustíte." Videl som, že to myslí úprimne.
"A cenu za najdojímavejšie neúprimné ospravedlnenie získava Caroline," poznamenal Zayn.
"Zayn, prestaň! Caroline to myslí úprimne!" zavrčal som na neho.
"Nie, nechaj to tak. Pochopila som, že tu nie som vítaná. Počkam ťa v aute," povedala a doslova ušla z domu.
"Vy nie ste normálny! Snažila sa vám ospravedlniť!" zjapal som na nich.
"Ty jej veríš? A čo mal znamenať ten výstup v telke? Chcela na seba len upútať pozornosť. Pozri, aj tak neodletela," povedal Niall.
"Že to hovoríš práve ty. Sám si čítal list, čo mi nechala. Nepovedala ti náhodou pred chvíľou, že to ty si jej otvoril oči? A aby ste vedeli, ledva som ju na letisku stihol. Ani neviete, ako dlho mi trvalo ju presvedčiť, aby neodletela," povedal som a išiel smerom k dverám.
"Kam ideš?" spýtal sa Loius.
"Preč! Ak tu nie je výtaná Caroline, tak ani ja. My dvaja sme konečne úprimne spolu a nenechám vás skaziť nám naše šťastie," povedal som a odišiel. Caroline som našiel v aute. Plakala.
"Zlatko neber si to tak. Oni pochopia, že sa mýlili a odpustia ti," povedal som a pobozkal ju na líce.
"A ty si mi odpustil?" spýtala sa.
"Už dávno," povedal som, "prečo si nakoniec odpovedala na otázky tých novinárov?" spýtal som sa.
"Lebo sa mi to zdalo správne. Chcela som, aby si moje ospravedlnenie počul v priamom prenose," povedala. To už sme boli pred domom.
"Nemyslela som si, že sa sem ešte niekedy vrátim," povedala. Vystúpil som z auta a otvoril jej dvere.
"Toto je a vždy bude tvoj domov," povedal som jej. Vošli sme dnu.
"Harry, dnes chcem byť tvoja," pošepla mi do ucha.
"Si si istá?" spýtal som sa jej.
"Áno," odpovedala. Nežne som ju pobozkal a vzal som si ju do náručia. Pomaly som vykročil smerom k mojej spálni.
Caroline
"Harry, dnes chcem byť tvoja," pošepla som mu do ucha.
"Si si istá?" spýtal sa.
"Áno," Nežne ma pobozkal a vzal ma do náručia. Pomaly vykročil smerom k jeho spálni. Pomaly ma položil na posteľ a začal ma bozkávať, "počkaj," prerušila som jeho bozky.
"Nemusíme to robiť, ak nechceš," povedal.
"Nie, ja to chcem, len, bojím sa. Bude to prvýkrát," priznala som sa. Usmial sa na mňa.
"Nemusíš sa ničoho báť,." povedal. Zadíval sa mi do očí. V tej chvíli som vedela, že sa naozaj nemám čoho báť. Verila som jeho očiam. Znova ma pobozkal. Úplne som sa odovzdal tomu, čo príde. Nechala som ho viesť ma. Pomaly mi vyzliekol tričko a rifle. Ja som mu vyzliekla tričko, rifle zo seba zhodil sám. Znovu sme si ľahli na posteľ. Ležal na mne. Bozkával a hladkal ma po celom tele. Potom do mňa opatrne vnikol. Možno by som aj vedela, čo robiť, ale zamestnával ma tak, že som mala v hlave len tmu. Bol strašne nežný. Po chvíli som už bola schopná reagovať na jeho dotyky. Obmotala som si nohy okolo jeho pása a rukami som sa mu hrala s jeho hustými vlasmi. Celou izbou sa ozývali moje vzdychy. Keď už bolo po všetkom,ležala som v jeho náruči.
"Bolelo to veľmi?" spýtal sa ma.
"Nie. Skoro vôbec," povedala som, "a čo budeme robiť teraz?" spýtala som sa. Pozrela som na hodinky. Boli desať hodín večer. Domov sme prišli o šiestej, čiže sme v posteli strávili štyri hodiny.
"Užívať si našu lásku," povedal a znova ma pobozkal.
"Milujem ťa," zašepkala som.
"Milujem ťa. Si navždy len moja," povedal. Pobozkali sme sa a len tak sme ležali v posteli. Musím mu to povedať.
"Harry, chcem ti niečo povedať," povedala som a vstala som z postele.
"Čo sa deje, miláčik?" spýtal sa.
"Vieš, je to veľmi vážne a mal by si to vedieť," povedala. Vstal z postele a šiel ku mne.
"Miláčik, vieš, že mi môžeš povedať všetko," povedal.
"Harry. Ja .... som chorá. Mám rakovinu."
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára