Nenávisť je vždy len prezlečená láska Part 11

Title: Nenávisť je vždy len prezlečená láska

By: Beatrix Pinekely

Part 11 -The year of happiness

Caroline:
Do izby vošli chalani.
"Ale no ták! To tu človek nemôže mať súkromie?" zavrčal na nich Harry.
"Čo keby sme ich proste ignorovali?" pošepla som mu.
"Dobrý nápad," pošepol a naše pery sa znova spojili. Ignorovali sme zakašľania chalanov. Mala som zavreté oči a vychutnávala som si tie bozky. Zrazu sa mi v hlave začali objavovať obrazy. Pochopila som, čo to znamená. Spomenula som si na niečo, čo sme spolu zažili. Odtiahla som sa od neho. Nechápavo na mňa pozrel.
"Na niečo som si asi spomenula," pošepla som mu.
"Vážne? Na čo?" spýtal sa.
"No, vieš, ty, ja, bol večer. Myslím, že to bolo moje prvýkrát," pošepla som nesmelo. Usmial sa na mňa a pobozkal ma na pery. Takže asi vie, o čom hovorím.
"Kedy to bolo?" spýtala som sa.
"Asi štyri dni dozadu. Potom si mi povedala, že si chorá a ráno som ťa našiel v bezvedomí na zemi," povedal. Zosmutnel. Snažila som sa rozpomenúť, no nešlo mi to.
"Prepáč, ale na nič viac si nespomínam," povedala som.
"To nevadí, na všetko si spomenieš, časom," povedal a objal ma.


Harry:
Prešli dva týždne. Caroline dnes pustia z nemocnice. Musí však brať lieky. Akékoľvek oneskorenie, alebo zabudnutie na ne ju môže stáť veľa. Pomaly si spomína na veci. Väčšinou sú to však tie zlé veci a to ju veľmi bolí. Stále opakuje, že ma veľmi zranila a že si ma nezaslúži. Bolí ma takto ju vidieť. Chalani sú k nej nesmierne milí, no mám pocit, že ju to ešte viac vyvádza z miery. Myslí si, že ju iba ľutujú. Teraz spí. S chemoterapiou začala pred týždňom. Je strašne statočná, alebo sa aspoň snaží byť. Ja by som to asi takto zvládať nedokázal.


Caroline:
Dnes idem konečne domov z nemocnice. Teším sa. Harry je celý čas pri mne. Za tie dva týždne sa odo mňa skoro nepohol. Milujem ho. Ešte stále si nespomínam na veľa vecí, ale týmto som si na 100% istá. Už mi nezáleží na tom hlúpom sne stať sa hviezdou. Mám len jediný sen. Zostať z Harrym čo najdlhšie. Chcem bojovať. Viem, že rakovina je choroba, ktorá nikdy nezmizne, ale chcem žiť, pokiaľ budem môcť...




O rok neskôr:

Harry:
Dnes je posledný deň, keď Caroline musí ísť na chemoterapiu. Jej výsledky sú veľmi dobré. So stratou vlasov sa už vyrovnala. Zato teraz máme doma plnú skriňu všelijakých parochní. Mám jednu obľúbenú. Odtieň farby, dĺžka a aj mierne kučery. Tá parochňa je presne taká, ako boli jej vlasy. Tú nosí najčastejšie. Caroline už síce na svoj sen stáť na pódiu už zabudla, no ja nie. A ten sen jej splním na našom večernom koncerte.


Caroline:
Dnes idem poslednýkrát na chemoterapiu. Som rada, že už je koniec. Mám však obavy z niečoho iného. Dnes majú prísť výsledky ešte z jedného vyšetrenia. Ak sa potvrdí, čo si myslím, neviem, ako to Harrymu poviem.

"Caroline! Máš tu nejakú poštu. Je to niečo z nemocnice!" zakričal Harry z dola.
"Už idem!" odpovedala som a zišla som dolu.
"Čo to je?" spýtal sa.
"Nič, len výsledky nejakých vyšetrení. Veľmi tomu nerozumiem. Vezmem to zo sebou a spýtam sa doktora," povedala som. V skutočnosti som však veľmi dobre vedela, čo to znamená. To slovíčko -pozitívny- vo mne vyvolávalo zmiešané pocity. Takže je to pravda, som tehotná. Ako mu to mám povedať. Ako na to bude Harry reagovať?