Part 5 - Po škole...
Pohľad Alex:
Odprevadil
ma ku škole. Vypýtal si moje telefónne číslo. Nevedela som, čo urobiť, keď sme
sa lúčili. Rýchlo som sa postavila na špičky a pobozkala na líce. Nevedela som,
či je to správne, ale v tej chvíli som mala nutkanie to urobiť. Ostal stáť
trochu zarazený. "Ahoj"
povedala som a rýchlo sa od neho otočila.
"Ahoj" povedal. Vybrala som sa smerom ku
škole. Cítila som, že ešte stále stojí na mieste a pozerá sa za mnou. V škole
som rozmýšľala nad tým, prečo je ku mne taký milý, keď ja som bola na neho od začiatku
taká hnusná. Cez prestávku mi zapípal mobil. Prišla mi SMS od Zayna
"Zabudol som sa spýtať, kedy
končíš. Zayn :*" Pousmiala
som sa.
"Končím o pol druhej. Anežka
:*" Vzápätí mi
znova zapípal mobil.
"Takže o pol druhej tam, kde
sme sa ráno rozlúčili. Zayn :D :*" odpísal mi. Bola som šťastná, ani sama neviem prečo. "Ach, Alex," karhala som sama seba. "Keď zistí o tebe celú pravdu, už
ťa nikdy nebude chcieť vidieť." Bolo mi to jasné, no aj tak som sa
nechcela vzdať chvíľky s ním. Deň sa vliekol strašne pomaly. Keď zazvonilo,
vyletela som zo školy ako strela. Bežala som na miesto, kde sme sa mali
stretnúť. Nevidela som ho tam, zrazu mi však len tak vošiel do cesty. Nestihla
som ubrzdiť a narazila do neho. Tentokrát sme na zemi skončili obaja.
"Z
týmto už fakt musíme prestať." povedala som zo smiechom.
"Suhlasím." povedal a tiež sa smial. Pomaly sme
sa pozbierali zo zeme a vykročili po ulici.
"Tak
ako bolo v škole?" spýtal sa
ma.
"Nuda." povedala som. Zasmial sa.
Rozprávali sme sa znova o kapele. Potom som mu povedala niečo málo o sebe.
Samozrejme len veci typu som z decáku o adoptívnych rodičoch a o terajšom
Kristeninom partnerovi a že sa veľmi nemáme v láske. Tiež o Nepoznám ho tak dobre, aby
som sa s ním mohla otvorene porozprávať. Celý čas zaujato počúval. O Lacey som
mu zatiaľ nepovedala nič.
Pohľad Zayn:
Keď som sa
konečne dokázal pohnúť z miesta, šiel som domov.
"Kde si bol?" spýtal sa Liam.
"Len tak som sa bol prejsť." povedal som.
"Jasné. A nebol si len tak za tou Ameškou, či ako sa volá?" spýtal sa Harry.
"Volá sa Anežka." opravil som ho. "A stretli sme sa, aj keď som to nemal v úmysle." dodal
som.
"A čo?" spýtal sa
Louis.
"Ja
neviem, som z toho zmätený. Keď som ju chytil za ruku, zachovala sa rovnako,
ako včera. Sykla na mňa, aby som sa jej nedotýkal. No potom som ju odprevádzal
do školy a celý čas sme sa rozprávali a bola v pohode. A keď sme sa lúčil,
dokonca ma pobozkal na líce. Nerozumiem jej." posťažoval som sa chalanom.
"To sa nejako vysvetlí." povedal Liam a snažil sa ma povzbudiť.
"Dohodli sme sa, že sa po škole stretneme." povedal som.
"Super. Tak ju doveď k nám." navrhol Harry.
"Neviem,
povedala, že musí ísť po škole rovno domov, tak som jej navrhol, že ju domov
odprevadím." povedal
som. Zapol som si telku, aby som sa odreagoval, no aj tak som pred sebou videl
len ten jemný úsmev, čo mi venovala na rozlúčku. Nevedel som prestať na ňu
myslieť. Chalani sa okolo mňa celý čas vyškierali. Mal som chuť niečo im
povedať. Keď bola jedna popoludni, vzal som auto a vybral sa ku škole. Bola
však zápcha, takže som sa dosť zdržal a prišiel som len tak-tak. Vystúpil som z
auta a zamkol ho. Prešiel som okolo toho stromu, pri ktorom sme sa rozlúčili a
stúpil som na chodník. V tom ma niekto nabral a skončil som na zemi aj s tým
dotyčným človekom.
"Z
týmto už fakt musíme prestať." povedala zo smiechom.
"Súhlasím." povedal som a tiež som sa smial.
Pomaly sme sa pozbierali zo zeme a vykročili po ulici.
"Tak
ako bolo v škole?" spýtal som
sa.
"Nuda." povedala. Zasmial som sa. Chvíľu
sme sa znova rozprávali o kapele a potom mi povedala niečo o sebe. Zistil som,
že je adoptovaná. Povedala mi niečo o svojich adoptívnych rodičoch. Jej
adoptívny otec zomrel, keď mala 9 a jej adoptívna matka sa znova vydala v jej
dvanástich. S manželom jej mami sa veľmi nemajú v láske. Keď o ňom hovorila,
cítil som z jej hlasu veľkú nenávisť a bolesť. Prišli sme pred jej byt.
"Tak,
tu bývam." povedala.
"Tretie poschodie, tamto okno, to
je moja izba." povedala a usmiala sa. "Prepáč, že ťa nepozvem
ďalej, ale doma je trošku hustá atmosféra. Tí dvaja sa zas ráno pohádali,
tak...." povedala a ospravedlňujúco na mňa hľadela.
"To je
v poriadku. A smiem ťa aj zajtra odprevadiť do školy?" spýtal som sa.
"Možno..."
povedala. "Ešte ti napíšem." To mi stačilo.
"Dobre,
tak ahoj zajtra." povedal som.
"Ahoj." povedala. Znova mi vlepila pusu
na líce a už utekala hore.
Tak máte ďalšiu :D dosť som sa rozpísala, tak dúfam, že sa vám bude páčiť :D ďakujem za vaše komentáriky a teším sa na ďalšie :D ♀Alex♀