You light up my world... 2

Part 2 - Nečakané stretnutie

Pohľad Zayn:

S chalanmi sme sa rozhodli, že sa pôjdeme len tak poprechádzáť po Londýne. Bolo to nebezpečné, keďže sa na nás mohli odvšadiaľ valiť faninky, ale spoľahli sme sa na to, že väčšina z nich je školopovinná, takže budú takýto čas už v škole. Len tak sme sa prechádzali po meste, keď do mňa Harry buchol.

"Aha! Tamto." povedal. Automaticky som sa obzrel na miesto, kde Harry ukazoval a až vtedy mi došlo, že to bol jeden z jeho vtipov. Vtom som však narazil do nejakého dievčaťa.

"Oou! Prepáč." povedal som a pomohol jej vstať. Keď sa postavila, ostal som v šoku. Zhypnotizovali ma tie jej modré oči. Úžasne ladili s jej krikľavomodrými vlasmi. Nejako som sa pozabudol a ešte stále držal ruky na jej páse.

"Daj zo mňa tie svoje paprče." sykla na mňa. Harry, Louis, Liam a Niall sa rozrehotali a ja som rýchlo spustil ruky z jej bokov. Nechápal som, čo som jej spravil.

"Takže haterka." skomentoval Niall.

"Prečo by som mala byť haterka? A povieš mi, koho vlastne hateujem? To tvoj kamarát ma tu na ulici sknokautoval k zemi." odvrkla mu.

"Počkaj, ty nás vážne nepoznáš?" spýtal sa Liam.

"Nie. Nezaujímam sa o hocijakých chalanov. Všetci muži sú svine." povedala. V očiach sa jej pritom zračila bolesť. "Skôr, ako sa opýtaš, nie, nie som lezba." povedala Harrymu, keď nadvihol obočie a šibalsky sa na ňu usmial.

"Úžasne, tak potom, Ja som Harry." povedal a podával jej ruku. Vrhol som na neho vražedný pohľad.

"Prepáčte. Rada by som si s vami pokecala, ale škola volá." povedala a prešmykla sa okolo nás. "Povedala by som, že ma tešilo, ale nerada klamem takže..." dodala a otočila sa, že odchádza.

"Počkaj." chcel som ju zastaviť a vypýtať si jej číslo. Chytil som ju za ruku.

"Už som ti povedala, aby si sa ma nedotýkal." sykla na mňa.

"Prepáč." povedal som a ruku pustil. "Ja som Zayn. Ako sa voláš?" spýtal som sa.

"Som Anežka." predstavila sa. "Zvláštne meno." pomyslel som si.

"Pekné meno." povedal som a usmial sa na ňu. "Smiem ťa odprevadiť ku škole, Anežka?" spýtal som sa. Keď som vyslovil jej meno, mala problém, aby sa nerozosmiala. Snažila sa to zakryť, no videl som to. Zrejme som ho vyslovil nejako bludne.

"Nie, vďaka." povedala a rýchlo odišla. Ostal som tam stáť ako prikovaný a rozmýšľal som, čo som spravil, že ma tak nenávidí. "No tak som zabudol ruky na jej páse. NO BOŽE!" vzdychol som si sám pre seba. Chalani sa o niečom bavili, ale ja som ich nevnímal. V mojej hlave sa stále dookola zjavoval obraz tej dievčiny. Anežka. Zvláštne meno. Nie je odtiaľto. Určite nie. To meno znie dosť exoticky....

Tak máte novú :D Uvidím, ako budem stíhať ale pokúsim sa dať piatok novú, ak tu bude pár pekných komentárov :D ♀Alex♀