You light up my world.... 4.

Part 4 - Bože prečo?

Vzala školskú tašku a vyšla z domu. Znova do mňa niekto vrazil, keď som šla po ulici započúvaná do Zaynovho sóla v piesni Taken.

"My máme ale na seba šťastie." usmial sa Zayn, keď ma znovu zdvíhal zo zeme. Tentoraz bol však sám.

"O môj bože! To je Zayn Malik! Dáš mi prosím ťa autogram?" povedala som s ironickým podtónom.

"Niekto si nás vygooglil." povedal Zayn a bezočivo sa na mňa usmial. Z celej sily som ho buchla do ruky. Pritom sa mi však vyhrnul rukáv a odkryl tú prekrásnu modrinu.

"Čo to je?" spýtal sa a obzeral si modrinu.
"Nič!" povedala som a vytrhla mu moju ruku z jeho dlane. "Veď vidíš, že furt padám, tak sa nečuduj." dodala som.

Pohľad Zayn:

Šiel som sa prejsť tam, kde som ju včera stretol. Bohužial zapozeral som sa na psa, ktorý sa snažil rozkusať si vlastný obojok a znova som do niekoho narazil. "Bože, som ja ale nemehlo." povedal som si, keď som zbadal, koho som zase zvalil na zem.

"My máme ale na seba šťastie." povedal som, keď som jej pomáhal vstať.

"O môj bože! To je Zayn Malik! Dáš mi prosím ťa autogram?" povedala s ironickým podtónom.

"Niekto si nás vygooglil." podpichol som. Z celej sily ma buchla do ruky. Pritom sa jej však vyhrnul rukáv a odkryl užasne veľkú modrinu.

"Čo to je?" spýtal som sa.

"Nič!" povedala a vytrhla ruku z mojej dlane. "Veď vidíš, že furt padám, tak sa nečuduj." dodala. Veľmi som jej neveril, ale nechal som to tak. Tá modrina vyzerala, akoby ju niekto poriadne stisol za ruku.

"A dnes ťa smiem odprevadiť do školy?" spýtal som sa. Usmiala sa na mňa.

"Keď sa nebojíš, že ťa spoznajú." povedala a pokrčila plecami. Tak sme sa vybrali smerom k jej škole. Chytil som ju za ruku.

"Už som ti povedala, že sa ma nemáš dotýkať." zasyčala na mňa, tak som jej tu ruku pustil. Rozmýšľal som, prečo to robí. Celú cestu sme sa rozprávali. Pýtala sa ma na kapelu. Keď som sa jej však spýtal na jej rodinu, mal som pocit, akoby stuhla. "To je dlhý príbeh." povedala. Nechal som to tak, videl som, že o tom nechce hovoriť. Pár metrov od školy sme sa rozlúčili. Vymenili sme si tel. čísla.

"Môžem po teba po škole prísť." navrhol som.

"Ja neviem, po škole musím ísť rovno domov." povedala.

"Tak ťa aspoň odprevadím domov." navrhol som.

"Tak dobre. Zatiaľ ahoj." povedala. Stúpla si na špičky a dala mi rýchli bozk na líce. Potom sa otočila smerom k škole.

"Ahoj." povedal som. Ešte raz mi zamávala a potom odišla. Chvíľu som tam stál a pozeral sa za ňou. Nechápal som to. Na jednej strane ju ani za ruku nemôžem chytiť a na druhej ma pobozká na líce, akoby sme sa už poznali večnosť. Potom som šiel domov.

Dúfam, že sa vám časť bude páčiť :D Zatiaľ sa nič dôležité nedeje, ale čochvíľa to naberie spád :D ďakujem za komentáriky a teším sa na tie, čo pridáte tejto časti :D ♀Alex♀