AT THE END OF THE YEAR?

AT THE END OF THE YEAR?

Poznámka autorky: Je to asi trošku divné, :D ale keď sa riešili tie ATEOTY písmenká, tak mi prosto napadlo niečo takéto :D Holt je hrozné, keď má človek strašne bujnú fantáziu :D B.P.

"Eleanor, Louis, prosím. Môžeme sa s vami vyfotiť? Elounor forever!" kričali tri dievčatá a bežali za nami. S Louisom sme na seba pozreli.

"Dobre. Ale rýchlo. Ponáhľame sa." povedala som. Tie dievčatá sa k nám natisli. Štvrtá ich fotila.

"A ty sa nechceš sfotiť?" spýtal sa Louis tej štvrtej.

"Áno, ale len s tebou. Ja som Larry shiper!" vyhlásila z hrdosťou v hlase.

"I hate you!" vyštekla na mňa.

"I don´t care!" odpovedala som jej rýchlo. Louis sa im všetkým podpísal a šli sme ďalej.

"Prepáč mi to. Nenávidia ťa len kvôli mne." povedal smutne Louis.

"Keď skončí tento rok a pravda vide najavo, budú sa správať rovnako. Aspoň mám nácvik." povedala som. Neodpovedal. Potichu sme došli až k nemu domov. Býva s Harrym. Majú spoločný byt. Vošli sme dnu. Harry sedel na gauči a pozeral telku. Keď nás zbadal, smutne na nás pozrel. Nejako sme si neuvedomili, že sa ešte stále držíme za ruky a Harryho pohľad spočinul práve na našich rukách. Rýchlo sme sa s Louisom pustili a Louis odišiel do kuchyne. Sadla som si vedľa Harryho.

"Čo sa deje, Harry?" spýtala som sa.

"Nič sa nedeje, čo by sa dialo." spýtal sa.

"Nehovor že nič. Vidím, že si smutný." povedala som. Neodpovedal. Sadla som si mu na kolená.

"Zlatko prestaň byť smutný." šepla som mu.

"Ako nemám byť smutný, keď nemôžeme byť spolu? Vieš, aké je to ťažké?" spýtal sa.

"Ja viem, zlatko, aj pre mňa je to ťažké, že nemôžeme byť spolu." povedala som mu.

"Nevyzerá to tak. Keď ťa Louis objíma, alebo drží za ruku, vyškieraš sa, ako mesiačik na hnoji." dudral.

"Harry! Ty žiarliš!" zvolala som pobavene.

"Nie, nežiarlim." povedal a nahnevane otočil hlavu nabok.

"Ale áno, žiarliš." smiala som sa.

"Kto žiarli?" zamiešal sa do debaty Louis, ktorý práve vošiel do obývačky.

"Nikto nežiarli!" sykol Harry.

"Aha..... Takže ty." zasmial sa Louis a sadol si vedľa nás. Ja som sedela v Hazzovom náručí a keď si Louis sadol vedľa nás, vyložila som si nohy na jeho. Louis mi ich hneď začal masírovať.

"Hmm..." zamrmlala som a Harry Louisa zavraždil pohľadom.

"Ale noták Hazza! Prestaň už! My sme si to tak nevybrali! Louisa mám rada, ale ako brata. Jediný, koho ľúbim si ty." povedala som mu. Potvrdila som mu to sladkým bozkom. Hazzovi to však náladu nezdvihlo.

"Ale ty to nechápeš. Všade čítam aký sú Elounor spolu zlatý, ako sa k sebe hodia, že vyzerajú, akoby k sebe patrili už večnosť..... To ja by som mal s tebou chodiť po meste za ručičky, bozkávať ťa, objímať ťa...." hovoril smutne.

"Ja viem, ani nevieš, ako by sa mi to páčilo." vzdychla som si.

"A ešte aj chalani. Minule sa Liam rozplýval, aký ste krásny pár. Mal som chuť vyškriabať mu oči!" povedal.

"Harry to nie je moja chyba. Ty si to tak chcel. Je to len naše tajomstvo. Vieš, že čím menej ľudí to vie, tým je to pre oboch bezpečnejšie." pripomenula som mu.

"Ja viem. Ale je to také blbé. Sú to naši najlepší kamaráti a my im klameme do očí." vzdychol si Harry.

"Ľúbim ťa." šepol takmer nečujne.

"Aj ja teba." šepla som. "Poďme hore." šepla som mu do ucha tak, aby to počul len on. Toto mu už zdvihlo náladu. Ako inak. Okamžite vstal zo sedačky a ruka v ruke sme šli k jeho izbe.

"Pomaly, vy králiky. Ešte netúžim byť ocko, ani strýko!" zakričal za nami Louis. Harry sa na neho škaredo pozrel.

"Veď som len srandoval!" dodal Louis rýchlo. Radšej som Harryho rýchlo odtiahla preč, lebo s náladou akú mal teraz by sa bol schopný s Louisom aj pobiť a to sú aj napriek všetkému najlepší kamaráti.

"Prepáč El. Ja len.... Nedokážem zniesť pohľad na vás dvoch, ako sa držíte za ruky, ako ti dáva pusu na líce..." začal. Účinne som ho umlčala. Chvíľu spolupracoval, ale potom sa znova odtiahol.

"Nech už skončí tento rok." vzdychol si.

"Ach Harry. Už to nerieš. Ten rok ubehne ako voda, uvidíš. Ani sa nenazdáš a budeme môcť byť už naozaj spolu. Ale teraz sme samy, tak si nekazme túto chvíľku." šepla som. Harry nič nenamietal. Ani som sa nenazdala, gombíky mojej košele sa rozleteli po celej miestnosti.

"Harry!" zhíkla som. On tu košeľu na mne surovo roztrhol.

"Sorry, nechcelo sa mi s tými gombíkmi trápiť." zasmial sa.

"A že nebudem mať v čom ísť domov, to ťa netrápi, hej?" spýtala som sa naoko naštvane.

"Ľahká... pomoc... Domov... nejdeš... Ostaneš... tu... So mnou... A navždy!" hovoril. Každé slovíčko oddelil bozkom na môj krk.

"Harry..." vydralo sa mi z úst, keď mi skusol ušný lalôček. Jedným rýchlim pohybom rozopol podprsenku a niekam ju odhodil. Zbavila som ho trička. Rýchlo zo mňa stiahol nohavice. Rovnakou rýchlosťou boli dolu aj tie jeho. Prevalila som sa na neho. Bozkávala som ho a pritom sa mierne obtierala o jeho kamaráta, ktorý naberal na rozmeroch. Sem tam som sa zahniezdila a Harry vždy vzdychol.

"Budeš ma ešte dlho dráždiť, alebo sa už konečne pohneš ďalej?" zakňučal.

"Hmmm.... Neviem. Mňa to baví." šepla som mu.

"Fajn. Tak ideme ďalej." zamrmlal a v momente už bol nado mnou. Stiahol si trenky a hneď potom aj moje nohavičky. Svojim kamarátom sa obtieral o môj vstup. Vošiel do mňa vždy len špičkou a hneď vyšiel. Dráždil ma, tak ako ja pred chvíľkou jeho. Prirazila som panvou proti nemu a on sa zasmial. Prevalila som ho znova pod seba. Rýchlo som na neho nasadla. Harryho ruky skončili na mojom zadku a pomáhal sa mi nadvihávať a späť nasadať. Keď mu už nestačilo tempo, rýchlo ma znova prevalil pod seba a začal zbesilo prirážať.

"Eleanor!" zvrieskol.

"Harry!" zvrieskla som v tej istej sekunde.

"Pane bože! Kľudnite sa vy dvaja!" bolo počuť Louisa z obývačky. S Harrym sme sa rozosmiali. Hlavu som zložila na jeho hruď a načúvala tlkotu jeho srdca.

"Zlatko. Rozhodol som sa. Zajtra povieme chalanom pravdu. Už ma nebaví im klamať." šepol.

"Ako chceš, zlatko. Je to tvoje rozhodnutie. Len sa ešte porozprávaj s Louisom a dohodnite sa. Povedzte im to spolu. Bude to tak lepšie." povedala som.

"Určite im to povieme spolu, ale všetci traja, miláčik." šepol mi a venoval mi nežný bozk.

"Dobre." šepla som.

"Milujem ťa El." šepol.

"Aj ja teba, Harry." povedala som mu. Pritúlila som sa čo najviac k nemu. Prikryl nás paplónom a obaja sme po chvíľke zaspali...

"Harry? Eleanor?" niekto šokovane zvrieskol. Otvorila som oči. Pri posteli stáli Liam, Niall a Zayn.

"Ako ste sa sen dostali?" spýtal sa Harry.

"Dal si nám kľúče, ty debil! Ako ste to mohli Louisovi urobiť?" zvrieskol po nás Nialler. S Harrym sme sa na seba pozreli. Takto sme im to rozhodne nechceli povedať.

"To... ono to nie je tak, ako to vyzerá." začal Harry.

"A ako to je? Lebo to vyzerá tak, že si sa vyspal z frajerkou svojho najlepšieho kamaráta." povedal Liam.

"Čo tu tak zjapete?" došiel Louis. Keď zistil, čo sa deje, chvíľu ostal šokovane stáť. "Aha." povedal nakoniec.

"Aha? To je jediné, čo povieš? Na toto?" spýtal sa šokovane Zayn.

"Nemám čo povedať. Sú dospelí, je to ich vec." povedal pokojne.

"Louis! Z tohoto sa nevyvlečieme. Musíme im to povedať." povedala som. Louis si vzdychol.

"Poďte do obývačky. Tí dvaja nás dobehnú, tam sa porozprávame." povedal Louis a spolu s ostatnými odišiel.

"Harry. Bojím sa. Čo ak ma budú za toto nenávidieť?" spýtala som sa.

"Neboj sa, zlatko. Som pri tebe." povedal Harry. Rýchlo sme sa prezliekli a ruka v ruke zišli dolu. Tí traja nás oboch vraždili pohľadmi. Toto bude veľmi ťažké...