sobota 28. septembra 2013

You killed my inspiration [Story of our parents] Part 2

Part 2 - Obavy



Pohľad Harry
Len čo Louis zložil telefón, Sophia sa zložila s plačom k zemi.
"Nerev," povedal som. To jej neustále fňukanie mi už liezlo na nervy.
"A ten rebrík im zabavíš, jasné? Žiadne úteky za dobrým ujom Louim sa konať nebudú!" povedal som.
"Zabav im ho sám. Prečo ja mám byť stále tá zlá?" zaútočila ona.
"Fajn. Ja im ho vezmem, ale už nadobro!" povedal som.
"To som zvedavá," sykla po mne a znova sa rozplakala.
"Môžeš mi vysvetliť, prečo zase reveš?" spýtal som sa.
"On nám ich vezme. Ak nám ich vezme, už nebudem mať prečo žiť. Ak mi ich vezme, chcem zomrieť! Zomrieť...," rozvzlykala sa ešte viac.
"Sophia prestaň preboha!" zvolal som.
"Bol by schopný vziať nám ich?" spýtala sa.
"Poznáš Louisa..." odpovedal som jej. Nebudem jej predsa klamať. 'Do riti Styles! Klameš jej každý deň, tak sa teraz nehraj na svätého,' kričalo moje svedomie. Znova sa rozplakala. Sedela na zemi s tvárou v dlaniach. Takto zničenú som ju videl naposledy pred 17 rokmi. Vtedy som za to mohol ja a... a teraz za to môžem tiež. Vážne som sa zľakol, keď začala s tým, že chce zomrieť. Raz to už urobila. A bola by toho schopná znova.
"Ak mi ich vezme, chcem zomrieť!" zopakovala.
"To nehovor. Louis nám ich nevezme, neboj." povedal som a sadol si vedľa nej. Objal som ju.
"Pusti ma," šepla. Ešte viac som si ju k sebe pritiahol. Zaborila hlavu do mojej hrude. Pohladil som ju po vlasoch, Potom po líci. Pri mojom dotyku sa zachvela a bolestivo sykla. Až teraz som si uvedomil, čo som vlastne pred pár minútami urobil. To líce mala celé červené. Nevedel som pochopiť, ako som to mohol urobiť.
"Prepáč mi to," šepol som jej. Zdvihla hlavu a zadívala sa mi do očí. Skúmala ich, akoby sa snažila zistiť, či to myslím úprimne. Opatrne som jej vzal tvár do dlaní. Aj pri letmom dotyku jej líca mierne sykla. Pomaly som sa k nej naklonil a nežne ju pobozkal na pery. Jej pery ešte stále chutili rovnako. Aj po toľkých rokoch. Stále tá istá malinová vôňa a chuť. Po chvíľke sme sa od seba odpojili. Dívala sa mi do očí.
"Prosím," šepol som.
"Odpúšťam, ale nezabúdam," šepla. Vedel som, že u nej to nie je len fráza. Bolo to prvýkrát po dlhom čase, čo sme sa rozprávali bez kriku a nadávania. Vstal som zo zeme a vydvihol ju hore. Objímal som ju okolo pása a nežne ju bozkával na ústa. Jej nohy zrazu objali môj pás. Ruky som z pásu presunul na jej zadok. Na chvíľku sme prerušili bozky a dívali sa jeden druhému do očí. Čakal som na jej súhlas, aby som si to mohol namieriť do spálne. Jemne kývla hlavou. Usmial som sa. Poslepu sme trafili do spálne. Položil som ju na posteľ a zaľahol ju. Ona zakňučala.
"Čo sa stalo?" spýtal som sa.
"Nič. Au... Darcy sa asi znova hrala v našej posteli." povedala Sophia a spod seba vytiahla nejakú bábiku.
"Hmmm... Musíme jej vysvetliť, že v našej posteli sa môžeme hrať len my," šepol som jej. Sophia sa rozosmiala.
Chvíľku sme sa bozkávali. Pomaly som ju začal vyzliekať...


Poznámka autorky: Nemyslite si teraz, že sa udobrili a budú Happy forever and ever after... To určite nie, ešte sa to len rozbieha.! ;) Aby ste vedeli, ako to pri písaní tejto poviedky funguje. S Beatrix sa striedame, teraz som písala časť ja, tak ďalšia bude od Beatrix. Obe ďakujeme za hviezdičky a komentáre pri tejto poviedke ;)With all love, Your Wild Crazy Mofo ♀Alex♀

You light up my world... Part 13

Part 13 - Can you trust me?


V minulej časti:
"Nejako rýchlo si si potykal s budúcou svokrou," podpichol Harry.
"Mám ťa zmlátiť teraz, alebo hneď? Vyber si," povedal som.
"Joj šak sa nečerti! Len som vtipkoval. Idem ja vybaviť tu ochranku, s tebou sa nedá normálne baviť!" povedal a z hranou urazenosťou niekam odišiel.
"Cvok!" zašomral som na jeho adresu a vrátil sa späť do Alexinej izby.


"Musím sa vrátiť do práce zlatko. Prídem za tebou večer, dobre?" spýtala sa Kristen Alex.
"Dobre. Uvidíme sa večer," povedala Alex so sileným úsmevom. Kristen odišla.
"Pomôž mi! Musím odtiaľto odísť!" povedala a snažila sa vstať z postele aj s malou na rukách.
"Neblázni," priskočil som k nej a vzal od nej Lacey.
"Ty to nechápeš! On sem príde! On si ma nájde," hovorila.
"A presne preto budeš mať pred dverami ochranku. Paul uvoľní pár chalanov z našej ochranky. Budú sa striedať, vždy bude niekto pred dverami a pustí len nás, Kristen a Ellen. Budeš v bezpečí," povedal som jej. Zahľadela sa mi do očí.
"Sľubuješ?" spýtala sa. Pritom skúmala moje oči. Prikročil som k posteli a chytil ju za ruku.
"Sľubujem," povedal som. Dlho váhala. Bála sa mi dôverovať. Chápal som prečo.
"Dobre," šepla nakoniec, "obľúbila si ťa. Väčšinou nikomu nechce byť na rukách dlho."
"No vieš, som prirodzený talent. Mňa majú rady všetky deti," povedal som.
"Namyšlenec," zasmiala sa. Presne to som chcel dosiahnuť. Vidieť jej úsmev.
"Lepšia prezývka by bola Narcis," ozval sa Hazz, ktorý práve vošiel dnu.
"Neverím, vážne? To by som o ňom v živote nepovedala," zatiahla Alex ironicky.
"Čo chceš, Harry?" spýtal som sa.
"Ideme domov, tak som sa prišiel spýtať, či nemáme vziať aj Lacey, poprípade, či niečo netreba doniesť," povedal. Lacey sa ťahala za Harrym. Vystierala k nemu rúčky. Podal som mu ju, aj keď Alex na nás trošku nedôverčivo hľadela.
"Lacey ukáž mame, ako vieš spacifikovať Harryho," zasmial som sa. Lacey ako na povel natiahla svoje malé rúčky za Harryho vlasmi. Harry začal znova kňučať od bolesti. Alex sa rozosmiala.
"Asi ju vezmi, Harry. Bude potrebovať spinkať, tiež napapať. Popros Ellen, nech ti pomôže," povedala Alex, keď sa konečne dokázala prestať smiať.
"Ehm... dobre. Len čo vymyslím, ako ju dostať z mojich vlasov, tak jej dám papať, neboj," povedal Harry a stále bojujúc s rúčkami malej Lacey odišiel z izby.

Pohľad Alex
Bolo zvláštne, ako pokojne sa Lacey pri nich správala. Nikdy nechcela byť s nikým, okrem Kristen, Ellen. Dokonca sme pre ňu zháňali aj pestúnku, o pri nikom inom nechcela byť. A teraz? Harryho bude ťahať za vlasy a Zaynovi bude pokojne ležať v náručí bez toho, aby čo i len zamraučala. Zayn je milý. Niečo v mojom vnútri mi našepkáva, že mu mám dôverovať. Ale čo ak je rovnaký, ako ostatný? Čo ak je ako on... Aj tak sa však pri ňom cítim inak. Tie jeho oči,... Ten jeho príjemný hlas. Dotkol sa mojej ruky. Ten dotyk mi nevadil... Ako to, že mi nevadil?  Čo sa to so mnou deje?


Poznámka autorky: Ahojte ;) Mám pre vás jeden malý oznam :) Najbližšie tri týždne nebude dalšia časť tohto príbehu. Potrebujem si napísať dopredu časti, aby som vám ich mohla pridávať častejšie. Ďakujem všetkým, čo to čítajú, hviezdičkujú a komentujú.
Menšia anketa:
1. Chcete, aby sa do príbehu zamiešala Perrie?
2. Pôvodne mal byť v tomto príbehu pár Payzer. Mám to tak nechať, alebo chcete radšej Sophiam?
3. Chcete rýchlu poviedku, (okolo 20 častí), alebo pomalšiu s rôznymi zápletkami (40+ častí)?
With all love, Your Wild Crazy Mofo, ♀Alex♀

utorok 17. septembra 2013

Jejóóó! Ty si modro - rúúúžový!

 
 
Pohľad Penelope:
"Acacia! Všetko najlepšie!" povedala som jej hneď vo dverách. Veď 17. narodeniny má dievča len raz za život.
"Poď! Ostatné sú už dnu," povedala a ťahala ma za sebou.
"Tak čo, máš niečo?" spýtali sa dievčatá, len čo som vošla dnu.
"Samozrejme. A práve som si spravila pekný malér, lebo ak Logan zistí, že ten alkohol chýba, tak som v riti!" ozrejmila som dievčatám situáciu.
"Ale nepreháňaj. Keď bude malér, vyspíš sa s ním a hotovo! Je po probléme!" mykla plecami Michelle.
"Koľkokrát vám mám opakovať, že s Loganom nechodím!" sykla som po nich. Niežeby som nechcela, ale on ma stále berie ako mladšiu sestričku svojho kamaráta, ktorú si vzal pod ochranné krídla, aby jej veľká Kalifornia, mesto jej snov, neublížila. Áno, som trochu melodramatická.
"Tááák na oslávenkyňu!" zvrieskli sme a vyexovali prvé poháriky.

Pohľad Logan:
Pen povedala, že po ňu mám prísť o pol jedenástej. Vybral som sa teba po ňu. Nevedel som presne, ktorý dom to mal byť, ale našiel som ho ľahko. Štyri dievčatá zjavne v dobrej nálade snažiace sa udržať rovnováhu na rovnej zemi sa nedali prehliadnuť.
"Penelope Evangelina Sparks! Čo to má znamenať?" povedal som nahnevaným tónom.
"Logan Wade Lerman! Čo to má znamenať?" zopakovala, akurát že svoje meno vymenila za moje. Hneď potom aj s ostatnými vybuchla do smiechu.
"Penelope okamžite padaj do auta!" zvrieskol som. Ona sa len zahihňala.
"Jejóóó! Ty si modro-rúúúúžový!" Zvolala.
"Penelope, okamžite padaj do auta, ináč volám tvojmu bratovi," povedal som jej. Toto na ňu fungovalo vždy. Hneď šla k autu.
"A pokiaľ ide o vás tri, okamžite volám rodičom!" povedal som. Obvolal som rodičov všetkých troch. Potom som nasadol do auta a viezol Pen domov.
"Odkiaľ ste mali ten alkohol, Penelope?" spýtal som sa.
"To ti nepoviem. Škit!" zaštikútala. Bolo zvláštne, že sa jej neleskli oči, ako keď je človek opitý.
"Ak doma prídem na to, že mi chýba čo i len jedna fľaša alkoholu, tak si ma neželaj." upozornil som ju.
"Veď ja si ťa ani neželám! Ja si želám Taylora Lautnera!" povedala a vyplazila na mňa jazyk.
"Pche! Čo na ňom všetky vidíte?" povedal som nechápavo.
"Hmmm... Jeho sexy telo, jeho príťažlivé oči. Jeho sexy telo! Jeho svaly! Jeho sexy telo." Priam až vzdychala. Trošku ma to urazilo. Ja snáď nie som ani trošku sexy?
"Aby si vedela, toto je posledná oslava, na ktorú som ťa pustil," povedal som jej.
"Aj ty si trošku sexy," povedala a moju vetu ignorovala. Zvyšok cesty bola ticho. Doma som ju dovliekol do jej izby a šiel skontrolovať kuchyňu. Chýbalo 5 fliaš vodky.
"Penelope! Aby si vedela, máš zaracha. Od pondelka len do školy a domov. A opováž sa to raz nedodržať!" S tými slovami som doslova vletel do jej izby.
"Ešte stále si modro - rúúúžový," zahihňala sa. Až teraz som si všimol, že je vyzlečená a že predo mnou stojí len v podprsenke a tangách. Čiernych čipkovaných. Tie zbožňujem.
"Prečo si preboha vyzlečená?" Spýtal som sa.
"Chceš vedieť, kde si modrý a kde rúžový?" Spýtala sa. Moju otázku znova ignorovala.
"Nie, diky," odpovedal som.
"Chceš vedieť kde si modrý a kde rúžový? " Spýtala sa znova.
"Nie," odpovedal som jej znova.
"Chceš vedieť, kde si modrý a kde rúžový?"
"Tak fajn, hovor," rezignoval som.
"Tak tu," povedala a pobozkala ma na pery. Ostal som strnulo stáť.
"Potom tu," šepla a pobozkala ma na krku, "a tiež tu a tu," dodala a dotkla sa mojich bradaviek, "si modrý."
"Aha," odpovedal som stroho.
"A ešte tu." Dodala a dotkla sa cez nohavice môjho rozkroku. Pritom sa mi pozerala do očí s drzým úsmevom na perách.
"Nebuď drzá!" Povedal som jej a odtiahol jej ruku z môjho rozkroku.
"Aj tak ma chceš," šepla a drzý úsmev sa zmenil na samoľúby. Ako si ksakru môže byť taká istá? Ale mala pravdu. Páčila sa mi. A to už dlho. Ale ak by som si s ňou niečo začal, jej brat ma zabije.
"Ale no tak! Obaja to chceme. Obaja to potrebujeme." Znova ten jej drzý úsmev! Keď sa tak usmieva, je ešte krajšia! Ach...
"Nie, to nesmieme," povedal som rozhodne.
"Dnes v noci smieme, čo len chceme," šepla a doslova hypnotizovala moje pery.
"Pen..." začal som.
"Prosím," šepla a prisala sa na moje pery. Spolupracovať? Nespolupracovať? Ach... Jej bozk, bol tak sladký. Jej pery chutili po jahodách. Poddal som sa. Strhla sa medzi nami prudká vojna jazykov, ktorú som s prehľadom vyhral. Zachmúrila sa na mňa. Hneď na to začala druhú. Vždy posadnutá víťazstvom, nikdy neprehráva. Lenže v tejto oblasti som a vždy budem víťaz ja! Tentoraz som však povolil. Nechal som ju vyhrať. Nech má dievča radosť. Počas bozkávania sme sa už presunuli na jej posteľ. Ležala na mne, čo sa mi ani trošku nepáčilo! V sekunde sa to zmenilo. Nesúhlasne zamrmlala.
"Niečo sa ti nepáči?" spýtal som sa s úsmevom.
"Že si hore!" odpovedala. Zasmiala som sa. Moja ruka pomaly putovala medzi jej nohy. Odhrnul som ten pásik táng na bok a začal jej rukou trieť klitoris. Privrela oči a slastne vzdychla.
"Už sa ti páči, byť dole?" spýtal som sa a vošiel do nej jedným prstom. Zalapala po dychu.
"Áno!" vykríkla bez toho, aby vôbec rozmýšľala nad tým, čo som povedal.
"Áno, tam." Vzdychla už o niečo tichšie. Druhou rukou som jej rozopol podprsenku a odhodil ju niekam preč. Rukami si automaticky zakryla prsia. Povzdychol som si.
"Nehanbi sa," šepol som jej a nežne ju pobozkal na krk. Zachvela sa. Pomaly som pridal druhý prst a trošku zrýchlil. Jej ruky sa automaticky presunuli na posteľ. Zvierala v nich prestieradlo. Pohybovala sa oproti mojim prstom. Snažila sa, aby som ešte viac zrýchlil. Sem tam slastne vzdychla a mne bolo v nohaviciach čím ďalej, tým tesnejšie. Prestal som a dostal som facku.
"Héééj! Ani nevieš, čo som chcel spraviť! Užila by si si to oveľa viac! Ale teraz už to nespravím," povedal som nahnevane.
"Logan, prosím!" zakňučala.
"Budeš poslušná?" spýtal som sa.
"Áno, len už rob," zašepkala.
"Zavri oči," rozkázal som jej. Poslúchla. Stiahol som z nej tie tangá a roztiahol jej nohy. Hlavou som sa vkliesnil medzi ne a začal ju dráždiť jazykom.
"BOŽE!" zavzdychala. Jej ruky sa ocitli v mojich vlasoch, zatiaľ čo môj jazyk kmital v jej vnútri. Začala moju hlavu tlačiť stále viac a viac k svojmu lonu. Krútila sa, vrtela, ťahala ma za vlasy.
"Logan!" zvrieskla na celú izbu. Jej telo ochablo, jej steny sa stiahli okolo môjho jazyka. Oči zavreté, na perách slastný úsmev, aj keď ledva lapala dych. Rýchlo som sa zbavil prebytočného oblečenia. Ľahol som si späť k nej a začal jej nahé telo zasypávať bozkami.
"To šteklíííí!" zasmiala sa, keď som ju bozkával v okolí pupku. Snažila sa ma prevaliť na chrbát. Vedel som, čo chce spraviť.
"Dnes nie. Možno nabudúce," šepol som jej. Vzdala sa teda pokusov o oplatenie. Opatrne som ju znova zaľahol a nasmeroval svojho kamoša k jej vstupu. Začal som do nej vstupovať. Sykla a do očí sa jej nahrnuli slzy. Po stehne jej stiekla kvapka krvi. Toto som nečakal. Nemyslel som, že je ešte panna. Zotrel som jej slzu, čo jej stiekla po líci a nežne ju pobozkal na ústa. Podarilo sa mi vyvolať medzi nami bitku jazykov, čím som z časti odpútal jej pozornosť od bolesti, ktorú zrejme cítila. Kým naše jazyky bojovali, pomaly som do nej vstupoval. Sem-tam zakňučala do bozku a jej nechty sa zaryli do môjho chrbta. Chvíľku som počkal, potom som sa pokúsil priraziť. Zaklonila hlavu dozadu a vzdychla. Takže bolesť už prekonala. Začal som pravidelne prirážať. Naše telá do seba zapadali, akoby k sebe patrili. Treli sme sa o seba, čo nás ešte viac vzrušovalo. Nič sme nevnímali, len seba. Len to, že sme spolu, práve tu a práve teraz. Užívali sme si každučkú sekundu. A potom... Ten krásny pocit. Obaja sme sa v tú istú sekundu vznášali v nebi. Orgazmus! 8 písmen a toľko pocitov! Z posledných síl som sa prevalil vedľa nej, aby som ju nezavalil svojou váhou. Ona sa hneď pritúlila ku mne.
"Milujem ťa," zašepkal som tie dve slovíčka do ticha dívajúc sa jej do očí.
"To som chcela povedať ja," šepla a nadurdene odula spodnú peru.
"Ešte stále som modro - rúúúžový?" spýtal som sa.
"Nie, už nie," šepla trošku rozpačito.
"To je dobré. Nechcel by som tak ísť medzi ľudí, vieš?" zavtipkoval som.
"Blázon!" zasmiala sa a šťuchla ma do ramena, "ale môj blázon," dodala šeptom. Usmial som sa a pobozkal ju na čelo. Oboch som nás prikryl. Po chvíľke sme sa už obaja pobrali do ríše snov...

Čo dodať? Beatrix, už od teba chytám perverznosti -_- :D ♀Alex♀

Tehotenstvo vs. Anorexia

WARNING: Story from real life!
Túto poviedku chcem venovať Erike a Marekovi. Dajte za mňa pusu malej Stanke ;) #STAYSTRONG #WELOVEYOU!


Pohľad Selly
Kde si? Kam si odišiel? Chýbaš mi. Potrebujem ťa! Prečo mi neveríš? Nechal si ma samu. Už nevládzem!  Nechcem žiť!  Som azda tučná? Schudnem! Budem sa ti páčiť. Vrátiš sa ku mne! Áno! Ty sa vrátiš!

Pohľad Hazza (6 týždňov neskôr)
“Čo tu chceš?” sykol som po Edovi.
“Môžeme sa porozprávať?” spýtal sa.
“Nie je o čom!” odsekol som.
“Ide o Selly!” povedal.
“TY ju nemáš právo tak volať!” sykol som.
“Včera večer ju hospitalizovali,” povedal a so mnou skoro seklo. No a čo, že ma podviedla s Edom. Ešte stále mi na nej záleží!
“No a?” spýtal som sa a snažil sa o chladný tón hlasu.
“Nepredstieraj, že ti je to jedno! Obaja vieme, že ti to jedno nie je,” povedal. Keď som neodpovedal, pokračoval.
“Harry, ja som s ňou nespal! Vymyslel som si to! Chcel som vás dvoch dostať od seba, lebo som sa do nej zaľúbil. Dúfal som, že  časom si ju získam, no ona ja na teba až príliš naviazaná. Bola to chyba. Moja chyba,” povedal.
“Čo sa jej stalo? Pokúsila sa zabiť?” spýtal som sa.
“Nie. Prestala jesť. Vzala si do hlavy, že si ju opustil preto, že je tučná. Stále opakuje, že keď schudne, vrátiš sa k nej," vysvetlil Ed.
“Anorexia?” spýtal som sa. Ed prikývol.
“ Áno. V jej stave je to však obzvlášť nebezpečné. Je tehotná, Harry. Je v 8.týždni,” povedal. Ostal som ako prikovaný. Ja budem mať dieťa! Ale... Je vôbec možné, aby anorektička vynosila dieťa? Ak sa bude stále snažiť schudnúť, skôr či neskôr o to malé príde.
“Dúfam, že nepochybuješ o tom, že to malé je tvoje," ozval s Ed, čím ma vytrhol z premýšľania o Selly. O mojej Selly. Uvedomil som si krutú pravdu. To ja som ju dostal na dno...

...Zaklopal som na dvere a pomaly vošiel do nemocničnej izby. Spala. Už to nebola moja Selly. Bola chudšia a to o dosť. Pichlo ma pri srdci. Prečo som jej neveril, keď mi hovorila, že s Edom nič nemala? Pritiahol som si stoličku k jej posteli. Začal som z tašky vykladať veci, čo som jej doniesol. Po chvíli sa zobudila. Oči sa jej trošku rozžiarili.
“Ty si prišiel za mnou? Vedela som,  že keď schudnem, že sa vrátiš," povedala.
“Lenže teraz by si mala priberať. To ti je jasné, že?” spýtal som sa, aj keď som si bol istý, že bude protestovať.
“Prečo?” vykríkla zdesene.
“Vieš prečo!” povedal som trošku ráznejšie, ako som pôvodne chcel. Sklonila hlavu a po líci jej stiekla slza. Svoju ruku si položila na brucho. Svoju ruku som položil na tu jej a jemne ju stisol.
“Sľúb mi, že začneš znova normálne jesť,” povedal som.
“Ale...” začala.
“Žiadne ale... Tak čo si dáš? Nuttelu, čipsy, alebo banány?” spýtal som sa.
“Vieš koľko to má všetko kalórií?” zhíkla.
“Viem a to práve potrebuješ aj ty, aj dieťa!” povedal som jej.
“Nedonútiš ma to zjesť!” zvolala.
“Chceš sa staviť?” spýtal som sa s nadvihnutým obočím. Zachmúrila sa.
“Nezjem to!” zadudrala a zložila si ruky na hrudi.
“Ale zješ! povedal som a rozbalil šupku banána. Začal som sa s ním hrať. Proste robil som rôzne blbosti (aj perverznosti), až kým sa na mne nasmiala. Priblížil som sa s banánom k jej ústam.
“Nie!” odsekla a stisla pery.
“Fajn! Tak to tu potom nemám čo robiť! Idem. Možno prídem zajtra,” povedal som a postavil sa.
“Nie, nechoď,” šepla.
“Zješ ten banán?” spýtal som sa.
“Nie!” odsekla.
“Dobre, tak potom odchádzam,” povedal som a vybral sa k dverám.
“Fajn, zjem ho, len neodchádzaj!” zakňučala, keď sa moja ruka ocitla na kľučke dverí.
“Tak sa mi to páči,” povedal som s úsmevom.
“Ale dáš si so mnou,” stanovila si podmienku. Zrejme počítala s tým, že nebude musieť zjesť celý, ak sa oň podelíme.
“Práve preto som si doniesol banánov viac,” zaškeril som sa. Zamračila sa, no neprotestovala. Zjedenie banánu jej trvalo skoro pol hodinu, ale nakoniec ho zjedla celý. Ostal som pri nej celú noc. Ráno pod mojím dohľadom zjedla časť raňajok. Veľmi malú časť, ale predsaniečo...

...Po týždni jedla trikrát denne. Veľmi malé porcie, ale aj to už bol pokrok. Doktor vravel, že len čo sa dostane do druhého trimestra, pôjde to ľahšie, lebo bude mať tehotenské chute. Prepustili ju. Pomaličky naberala späť svoje krivky. Zároveň sa jej krásne začínalo zaobľovať bruško. Spočiatku jej to vadilo. Bola nešťastná z toho že priberá, no pomaly si začínala uvedomovať prítomnosť bábätka v svojom tele. Nechceli sme vedieť pohlavie, no doktor sa preriekol. V ten deň nastal zlom. Už jej nevadilo, že priberá. Väčšinu času trávila buď pri zrkadle obzeraním, ako jej rastie bruško, alebo vyberaním vecičiek pre našu dcérku. Rodila predčasne, no naša dcérka je našťastie zdravá. Nepoznám krajší pocit, ako keď sa Selly objaví  pri mne aj s malou Jasmin v náručí. Dobre viem, že stačí malí zlom a Selly môže znova skončiť tam, kde bola pred troma rokmi. Teraz však jej bruško znovu krásne rastie. Pomaličky očakávame príchod malej Nicolle. Sme šťastný a to je to hlavné. Uvidíme, čo nám prinesie budúcnosť...



Poznámka autorky: Ďakujem hore menovaným, že som ich príbeh mohla prepracovať na poviedku. Dúfam, že sa vám páči ;) A dievčatá! Nesnažte sa schudnúť za každú cenu a čo najviac! A už vôbec nie kvôli chlapcovi! AK chcete chudnúť, chudnite pre seba a zdravo! Tento príbeh mal možno šťastný koniec, no je mnoho takých, čo skončili smrťou. #STAYSTRONG #LIVE-BEAUTIFUL-LIFE ;) With all love, Your Spoon Girl from May of '95, Beatrix Pinekely

nedeľa 15. septembra 2013

YKMI [Story of our parents] Part 1

Part 1 - Ujo Loui zasahuje!



"Ahojte, mrkvíčatká moje," privítal nás Loui.
"Ahoj, Boo!" zapišťala Darcy a hodila sa mu okolo krku.
"Kde ste nechali rodičov?" spýtal sa Loui.
"My sme ušli," šepla Darcy. Loui sa na nás chápavo díval.
"Znova sa hádajú?" spýtal sa.
"Hej a dosť škaredo," povedala.
"O čom tento krát?" zaujímal sa.
"Kvôli môjmu zraneniu na karate. Otec nechce, aby som tam chodil. Nechce, aby som sa zranil," povedal Lucas.
"Ach, Hazza, Hazza. Akoby on nemal furt dačo zlomené. A to nehovorím o tom, koľkokrát ho nejaká fanúšička niečím niekam trafila," zasmial sa Loui.
"Ahoj, zlatíčka. Koho kam trafili?" spýtala sa teta El, keď vošla do obývačky.
"Hazzu a Sophiu. Ale asi poriadne a do hlavy," zašomral Loui.
"Už zas?" spýtala sa súcitne El. Len sme prikývli.
"Tak viete čo? Ja zavolám k vám domov a presvedčím Sarry, aby ste tu mohli ostať spať, veď zajtra je aj tak sobota. Oni budú mať čas si to v pokoji vyriešiť a možno už budete konečne chvíľu normálna rodina," navrhol Loui.
"Keď chcete, choďte do herne. Cameron a Annie hrajú nejaké videohry. Večera bude o pol hodinu," povedala El s úsmevom. Vybrali sme sa teda za nimi. Predstava stráviť nejaký ten čas Cameronom sa mi páčila. On je tak strašne sexy... A je stále ku mne milý, vždy sa usmieva. Pomáha mi z učením. A tie jeho krásne modré oči... A to jeho telo, keď si dá dolu tričko pri bazéne... Áno, viem, je to môj bratranec, ale až z druhého kolena, alebo nejako tak. Proste Loui a naša mama sú bratranec a sesternica. A vlastne ani nie sme rodina, keďže Cameron je adoptovaný.
"Idem zavolať tým dvom tvrdohlavcom," povzdychol si Loui. Okamžite som zastala. Vedela som, že ide volať našim. Chcela som ten rozhovor počuť. Nalepila som sa na stenu a načúvala.
"Som zvedavá, čo je zle tento krát," ozvala sa El, zatiaľ čo Loui vytáčal ich číslo.
"Čo chceš, Loui?" ozval s z telefónu otcov hlas.
"Ja mám len takú drobnú technickú otázku na vás dvoch. Viete vy dvaja, kde mate deti?" spýtal sa ho Loui.
"Sú hore," odpovedal otec s ľadovou istotou v hlase, "Darcy, Lucas!" zakričal. Samozrejme! Ako vždy, ja som ho nezaujímala. "Charlotte?" zakričal po chvíli.
"No? Si si istý, že sú doma?" spýtal sa posmešne Loui.
"Z Charlottinho okna visí rebrík," ozvala sa mama.
"Sú u teba, že?" spýtal sa Harry.
"Áno sú a tu aj ostanú. Necháme ich dnes u nás prespať a keď sa zajtra večer vrátia domov, tak sa vrátia do šťastnej rodiny! Ak nie, tak si ich prosto vezmem k sebe. Som ich krstný otec a ak im vy neviete dať šťastnú rodinu, tak ja áno," povedal Loui.
"To neurobíš!" zvolala mama. Z jej hlasu som cítila smútok, nešťastie.
"Poznáte ma..." povedal Loui.
"Nevyhrážaj sa mi, Louis!" zvolal môj otec.
"Zatiaľ sú to len vyhrážky. Viete, že vás mám rád ale oni sú moje kŕstňatá a ja ich nechcem vidieť smutné. Robím to aj pre vaše dobro. Skúste nad tým porozmýšľať!" povedal Loui a zložil. Nespoznávala som ho. Takto som Louiho ešte nepočula hovoriť z nikým. Vážne by bol schopný toho, čím sa vyhrážal rodičom? To nedovolím. Louiho mám rada, ale rodičia sú rodičia. Musím nájsť spôsob, ako ich znova uzmieriť. A aj ho nájdem!


Poznámka autoriek:
Dúfame, že sa vám tento príbeh bude páčiť :) Budeme a sme vďačné za každú hviezdičku a komentárik. ;)
Máme na vás jednu otázku: Ako ste si všimli, Charlotte sa páči Louiho a Elin syn. Chcete, aby sa popri hlavnom príbehu sem tam riešil aj tento "vzťah" alebo sa máme venovať len línii vzťahu Sophie a Harryho, ktorý sa Charlotte snaží zachrániť? Prosíme vás, komentujte, nech vieme ktorým smerom sa máme uberať. :)
With all love, Yours Beatrix & ♀Alex♀

utorok 10. septembra 2013

L.O.V.E! [Lots Of Vampires Exist!] Prológ

Prológ

Sedí pri bare. Barmanka pred neho položí pohárik whisky, on to však nevníma. Očami sleduje dievča, vlniace sa na parkete so zrejme svojou kamarátkou. Ani jedna z nich nemôže mať viac, ako 16. Určite nie! Obe majú na sebe žiarivé farby. Ona je v krikľavo ružovej, jej kamarátka zas v žltej. (Outfit) To dievča ho zaujalo už keď vošiel do klubu. Tento klub má totiž strážený vstup a ochranka pod 18 nepustí. Zabraný do úvah nad tým, ako sa dve maloleté kočky dostali do tohto klubu, nevšíma si, že sa už obe vytratili z parketu. Keď si to konečne všimne, namrzene sa otočí späť k baru a vyleje do seba ten pohárik whisky.
"Ešte jeden," povie, keď periférne zahliadne niekoho stojaceho za pultom pri ňom. Nezdvihne však pohľad. Je nahnevaný sám na seba, že si nevšimol, kam to dievča odišlo a potichu si za to nadáva.
"Hneď to bude," odpovie sladký, ešte priam detský hlas. Nadvihne pohľad a vidí milý úsmev dievčaťa, ktoré ešte pred chvíľou pozoroval na parkete. Uchvátený jej úsmevom, nevie z nej spustiť oči.
Jej úsmev sa ešte viac rozšíri, keď vidí, ako na neho zapôsobila. Aj ona si ho všimla hneď, keď vošiel do klubu. Tento bude pre ňu dobrý. Z vône jeho krvi sa cítila, ako omámená. V hlave sa jej rysoval plán. Nebude pre ňu ťažké ho zbaliť. Už teraz je ňou očarený. Do týždňa bude v slnečnej Californii o jedného upíra viac. On je priamo stvorený pre večný život. Jeho už aj tak dokonalý vzhľad sa ešte viac zdokonalí. Jeho prekrásne modré oči budú ešte krajšie s nádychom smrti. Áno, on bude pravý. Bude pravý ako pre rolu upíra, tak aj pre rolu jej milenca. Určite bude dobrý v posteli. Má na to postavu. Naleje mu whisky a podá mu ju.
"Som Rose," povie mu s naokúzľujúcejším úsmevom, aký dokáže vystrúhať.
"Logan," odpovie jej s úsmevom mladík a podajú si ruky.
"Už ti niekto povedal, že máš krásne meno?" spýta sa on.
"Veľa ľudí," odpovie mu s úsmevom, "musíš byť originálnejší." Logan sa zatvári naoko urazene a Rosie na neho vyplazí jazyk.
"Viem, že dám by sa to nemalo pýtať, ale koľko máš rokov?" spýta sa Logan a trošku zahambene klopí zrak.
"16," odpovie milo Rosie. Skutočný vek by jej aj tak neuveril. Podľa veky by mohla byť jeho starou mamou.
"hm... trefa," zašomre si Logan popod nos.
"Krásny vek, kiežby som ja mohol mať toľko," zasní sa Logan.
"Chcel by si mať 16? A to už prečo?" spýta sa zvedavo Rosie.
"Aby som mal vek na to, aby som ťa mohol pozvať von." žmurkne na ňu Logan.
"To môžeš aj v tvojom veku," žmurkne na neho Rosie.
"A šla by si?" pýta sa Logan. Cíti sa, ako keby dievča pozýval von prvýkrát.
"Možno," odpovie Rosie a odchádza obslúžiť ďalšieho zákazníka. Logan ju celý čas pozoruje. Keď sa im pohľady stretnú, sem tam sa na neho usmeje. Rosie si všimne, že aj Kate si niekoho našla. Vymieňajú si očné signály. Ani ten Kateyn nevyzerá zle. Ale ona si už vybrala Logana. Znova mu darovala milý úsmev a v hlave sa jej už rodil plán. Logan bude nakoniec sám prosiť, aby ho zmenila...
Rosie






Logan












Kate


Takže moja poviedka s Loganom Lermanom ;) Nebude dlhá, no dúfam, že sa vám bude páčiť. ♀Alex♀

pondelok 9. septembra 2013

You light up my world... 12



Part 12 - Am I in love?




Pohľad Zayn
“Ľúbiš ju?” spýtala sa. Nevedel som, čo povedať, ako reagovať. Tou otázkou ma zaskočila. Som zaľúbený?
“Ja... ja...” zakoktal som sa.
“Nemusíš odpovedať. Len jej prosím neublíž,” povedala mi.
“Neublížim,” sľúbil som jej.  Posadila sa na druhú stranu postele a vzala Anežkinu ruku.
“Ako dlho vieš o tom, čo jej robil môj...,” zasekla sa, “...môj manžel?” Tie posledné slova vyslovila s obrovskou nenávisťou v hlase.
“Ja... Nevedel som o tom. Nepovedala mi to, aj keď niečo také som tušil. Vždy, keď som sa jej čo i len dotkol, sykla po mne, že ju mám pustiť, akoby jej tie dotyky strašne vadili,” povedal som.
“Ako matka som pohorela. Ako to, že som to nevidela? Bolo to tak jasné a ja som bola slepá,” hovorila, teda už skôr vzlykala. Nevedel som, čo jej mám povedať.
“Vieš ona bola vždy taká plná života, hravá, bláznivá. Rada sa smiala, bola za každú srandu. Lenže jedného dňa sa utiahla. Nevedela som prečo a ona mi nechcela nič povedať. Už vtedy mi malo dôjsť, že sa niečo deje. Ale nie, ja som verila Gregoriovi, ktorý to všetko zhodil na pubertu. Je to všetko moja vina. Mala som si ju vypočuť. Vždy som si myslela, že sa snaží Gregoria osočovať,” hovorila.
“Nie je to vaša vina, ale jeho,” povedal som.
“Prosím ťa, tykaj mi. Som Kristen,” povedala s úsmevom. Prikývol som.
“Ege ege.” ohlásila sa malá Lacey, ktorá doteraz tichúčko ležala v Kristeninom náručí. Usmial som sa. Na ten zvuk však zareagovala aj Anežka. Pomrvila sa a po chvíli otvorila oči.
“Kristy, kde to som?” spýtala sa, keď ju uvidela.
“V nemocnici, dcérka.” odpovedala jej Kristen. Anežka sa na ňu vystrašene pozrela.
“Čo? V nemocnici? Ja... Nechcem tu byť! Nemôžem! On... On ma zničí...,” rozvzlykala sa.
“Neboj sa, dcérka. Už sa pracuje na zatykači na neho. Už potrebujú len tvoju výpoveď. Už ti viac neublíži. Odsedí si pekných pár rokov v base,” utešovala ju Kristen. Dvere sa jemne otvorili a dnu nakukla Harryho hlava. Naznačil mi, že mám prísť za ním.
"Čo sa deje?" spýtal som sa, keď som vyšiel von.
"Nič, len ma napadlo, či by nebolo lepšie zavolať Paulovi, nech sem pošle dvoch ochrankárov. Predsa len, ten človek ešte stále behá niekde vonku. Ktovie, kedy sa polícii podarí vybaviť ten zatykač. Aby sa k nej nedostal," navrhol Harry.
"Hmm.. To je dobrý nápad. Ale chcem niekoho spoľahlivého. Niekoho, koho dobre poznáme," povedal som Harrymu.
"Neboj! A ako je na tom?" spýtal som sa.
"Už sa prebrala, ale je veľmi vystrašená. Keď zistila, že je v nemocnici, povedala, že tu nechce byť, že on ju zničí. Musí sa ho veľmi báť," povedal som.
"Č je to za sviniara?" zanadával Harry.
"Neviem, ale viac sa k nej nepriblíži!" sykol som.
"Čo k nej cítiš, Zayn?" spýtal sa Harry.
"Neviem, jasné? Neviem! Prečo sa ma na to všetci pýtate!" vybehol som na neho. Harry sa na mňa pozrel z nadvihnutým obočím.
"Prepáč. Tých informácií, čo musím vstrebať je strašne veľa a stále mám pred očami ten obraz, keď som vošiel do jej izby a ten chlap ležal ovalený na zemi, takisto aj Elen. A keď som videl Alex, ako sa triasla. A potom odpadla. Všetko sa udialo tak rýchlo. Ja vážne neviem, čo k nej cítim. Prepáč, že som ta vybehol," ospravedlnil som sa mu. Harry si povzdychol.
"Neboj sa, všetko bude dobré," povzbudil ma s úsmevom.
"Asi sa vrátim k Alex," povedal som.
"Počkaj Alex? Nehovoril si, že sa volá Ameška?" spýtal sa Hazza.
"Anežka," opravil som ho, "volá sa Alexandra, ale Anežka sa volala pred tým, ako si ju Kristen adoptovala. Teraz celkom chápem, že nám vtedy nepovedala pravé meno," povedal som.
"Nejako rýchlo si si potykal s budúcou svokrou," podpichol Harry.
"Mám ťa zmlátiť teraz, alebo hneď? Vyber si," povedal som.
"Joj šak sa nečerti! Len som vtipkoval. Idem ja vybaviť tu ochranku, s tebou sa nedá normálne baviť!" povedal a z hranou urazenosťou niekam odišiel.
"Cvok!" zašomral som na jeho adresu a vrátil sa späť do Alexinej izby.
 

You light up my world... 11



Part 11 - Udanie



Pohľad Kristy:
“Nech sa páči, pani Campbell.”
“Ďakujem,” povedala som.
“Posaďte sa. Ak vám môžem pomôcť?”
“Ja prišla som ohlásiť znásilnenie a pravdepodobne aj dlhodobé týranie,” povedala som.
“Počúvam,” povedala.
“Včera som prišla domov z práce, ako obvykle. Inokedy zakričím, niečo ako som doma, alebo tak. Z nejakého dôvodu som to neurobila. Netuším prečo. Začula som vzlyky a nadávky. Myslela som, že Alex, moja dcéra, niečo vyviedla, že sa s ňou Gregorio, môj manžel a jej nevlastný otec háda, alebo niečo. Šla som k teda k jej izbe. Lenže to čo som videla. Zamrazilo ma. Ležal na nej. Jeho nohavice spustené na zemi. Alex sa bránila, vzlykala, bila ho. Lenže on. On neprestával. Ušla som odtiaľ. Viem, mala som zakročiť, alebo niečo, ale nedokázala som,” povedala som policajtke.
“Rozumiem. A nevideli ste niečo pred tým, na jeho, či jej správaní? Niečo, čo by dokazovalo, že toto nebolo prvýkrát?” spýtala sa. V tej chvíli, akoby mi všetky zapadlo do seba, ako časti puzzle. Všetko zrazu dávalo zmysel.
“Pane Bože,” šepla som. Policajtka sa na mňa milo pozrela.
“Keď budete môcť, pokračujte,” posmelila ma. Zhlboka som sa nadýchla a vyrozprávala jej všetko.
“Dobre. Samozrejme, budeme chcieť počuť verziu vašej dcéry a tiež vášho manžela. Nateraz môžete ísť,” povedala mi a zdvihla telefón, ktorý sa jej práve rozzvonil.
“Rozumiem, ako sa volá?” spýtala sa do telefónu. Už som stála vo dverách, keď na mňa zavolala.
“Pani Campbell, prosím vás, vráťte sa,” zavolala za mnou. Otočila som sa a vrátila sa do kancelárie.
“Áno, hneď som tam,” povedala a zložila.
“Práve mi volali z nemocnice kvôli podozreniu na opakované týranie a znásilňovanie. Meno hospitalizovanej je Alexandra Drumper,” povedala mi a ja som na ňu vykúlila oči.
“Panebože,” šepla som a rukami sa zachytila stoličky, aby som nespadla.
“Mám ju ísť vypočuť,” dodala.
“Môžem ísť s vami?” spýtala som sa.
“Samozrejme, poďte,” tak sme sa vydali do nemocnice. V čakárni som zbadala Elen s nejakým štyrmi chalanmi a  jedným dievčaťom, ktoré držalo na rukách moju Lacey.
“Elen, čo sa stalo? Prečo je Alex v nemocnici? A kto je to? Prečo majú Lacey?” pýtala som sa, kým som od toho dievčaťa vzala Lacey.
“To je na dlho. Je tu aj...” odmlčala sa.
“Nie,” odpovedala som.
“Zatiaľ sa ešte neprebrala. Len čo sa preberie, budem ju vypočúvať. Aj keď si myslím, že vaša výpoveď, pani Campbell, ako aj výsledky vyšetrení budú dostačujúce na vydanie zatykača na Gregoria Campbella,” povedala policajtka, keď prišla k nám.
“Chcem tiež vypovedať,” povedala Elen. Policajtka s ňou odišla niekam, kde sa budú môcť nerušene porozprávať. Vzala som Lacey a šla zistiť, kde nájdem svoju dcérku. Vošla som do jej izby. Na kraji jej postele sedel nejaký chlapec. Držal ju za ruku.
“Kto ste?” sykla som po ňom. On nadskočil a obzrel sa.
“Som Zayn. Zayn Malik,” predstavil sa.
“Čo robíte pri mojej dcére?” spýtala som sa.
“ Ja... Bál som sa o ňu. Síce sa nepoznáme dlho, ale...,” zasekol sa.
“Ľúbiš ju?” spýtala som sa. On sa najprv na mňa udivene pozrel. Potom, akoby chvíľu rozmýšľal, čo ma povedať. Akoby si až teraz uvedomil...
“Ja... ja...”