Som tvoj anjel strážny! Part 57

 

Title: Som tvoj anjel strážny

By: Beatrix Pinekely

Part 57 -He could be The One

Pohľad Tay: /dve mesiace neskôr/

"Musíš sa rozhodnúť Tay! Nemôžeš nás mať oboch. Akokoľvek sa rozhodneš, chcem, aby si bola šťastná. Budem tvoje rozhodnutie rešpektovať. Vždy tu budem pre teba, hoci aj len ako kamarát, ak sa tak rozhodneš," povedal Harry. Do oči sa mi tisli slzy. Bolo to pre mňa ťažké. On, alebo Luca. Oboch milujem, ale ktorého viac?

"Harry počkaj," povedala som. Dala som si dolu zásnubný prsteň od neho a vrátila mu ho.

"Mám to brať tak, že si sa už rozhodla?" spýtal sa.

"Nie, len ti nechcem dávať nádej tým, že ho budem aj naďalej nosiť. Naozaj neviem, ktorého z vás milujem viac. Potrebujem čas," povedala som.

"Pokiaľ ide o mňa, máš všetok čas sveta," povedal Harry a odišiel. S plačom som sa spustila na zem. Prečo to musí tak bolieť. Musím sa rozhodnúť. Nemôžem ich mať obidvoch. Nejde to. Keby sa to tak dalo. Na jednej strane je Harry. Koľko sme toho za tie 2 roky prežili. Dobrého aj zlého. V poslednom čase bolo viac toho zlého. Náš malý Edward je pochovaný na cintoríne. To bola tá najťažšia rana. Dostal meno po svojom dedkovi a hneď sa za ním aj pobral. Ani som si ho nestihla pohombať v náručí. Ale aj tie krásne chvíľky, napríklad keď sme mali trojmesačné výročie, tá noc a ráno potom.... Alebo ako sme s Niallom skákali po posteli a Harry vykopol dvere z pántov, lebo si myslel, že robíme niečo iné..... Alebo to, aký bol šťastný, keď som zistila, že som tehotná..... Aká som bola vtedy šťastná, keď ma požiadal o ruku. Možno keby sme sa vzali ako on chcel, čo najskôr, nestalo by sa to všetko, čo sa stalo. Možno by sme teraz boli šťastný.  Na druhej strane je zas Luca. Už od začiatku som ho mala rada. Tie jeho uštipačné poznámky, čo mi zneli v uchu.  Vždy mi pomohol, keď som niečo potrebovala. Keď sme uspali chalanov, aby nezdrhli do baru, alebo sme im dali do jedla preháňadlo......  Stál pri mne, keď som prišla o malé. Pomáhal mi. Preskočila medzi nami nejaká iskra. Viem, že ho ľúbim, ale ľúbim ho viac, ako Harryho, alebo nie? Ktorý je ten pravý? Netuším...

Schúlila som sa do klbka a plakala som. Počula som, že sa otvorili dvere, ale nepohla som sa.

"Prečo zas plačeš?" spýtala sa El.

"Musím sa rozhodnúť, ktorý z nich je ten pravý. Ale je to ťažké. Oboch ich ľúbim," šepla som.

"Ach chudinka moja. Neboj sa. Srdce ti samo v pravý čas napovie, ktorý je ten pravý," utešovala ma Sam. Všetky štyri ma objali.

"Dievčatá, mohli by ste tým dvom povedať, aby za mnou nechodili? Sama za nimi prídem, keď budem vedieť čo robiť," poprosila som ich.

"Samozrejme. Keď budeš čokoľvek potrebovať, sme tu pre teba," povedala Dan. Bola som im za to vďačná. Dlho sme len tak debatili o všeličom. O šatách, topánkach, manikúre, vlasoch.... Proste o témach úplne nepodstatných ale dokázali ma rozptýliť.  Potom sa všetky rozliezli k svojím polovičkám a ja som sa znova schúlila do klbka a snažila sa zaspať.  Snažila som sa nemyslieť, no nedokázala som to. Stále som pred sebou videla tie dve tváre. Tváre dvoch osôb, medzi ktorými si musím vybrať. Dvé tváre, ktoré patria dvom ľuďom. A jednému z nich svojim rozhodnutím zlomím srdce.....

O 6 mesiacov

Tak a  už je to tu. Môj veľký deň. Dan, El, Perrie a Sam tu okolo mňa pobehujú a mám pocit, že sú viac nervózne ako ja. To už len dopadne, ak sú družičky nervóznejšie ako nevesta. Začali mi pomáhať so šatami. Najprv som si ale musela obliecť biele nadkolienky s bielymi podväzkami s modrou mašličkou. Samozrejme som musela byť bez podprsenky, lebo šaty boli bez ramienok, takže jediným kúskom spodného prádla boli nohavičky. Zasmiala som sa. Môj vyvolený nebude mať veľa problémov s vyzliekaním ma. Šaty mali jednoduchý strih. Boli obopnuté okolo tela a sukňa sa rozriasovala asi od polovice stehien. Na krk som si zapla nahrdelník a do uší pripla náušnice. Dan mi zatiaľ zapracovávala do vlasov závoj. Apropo k vlasom. Vrátila som sa späť k pôvodnej farbe vlasov, čiže hnedej. Neprefarbovala som si vlasy, len som farbu nechala odrásť, Ešte stále mám konce trošku ružové, ale mne to nevadí. Páči sa mi to tak. El mi robila make-up. Popritom mi prísne zakazovala počas obradu plakať od šťastia. Vyhrážala sa mi, že ak jej zničím jej dielo, tak so mnou počas svadby neprehovorí ani slovíčko. To nebudem riskovať a budem sa snažiť neplakať. Samantha s Perrie najprv dolaďovali posledné úpravy sály a potom mali ísť do kostola usádzať hostí. Družičkovské šaty sa nám celkom podarili. Boli pekné svetlomodré, zladené s mojou kyticou, výzdobou sály aj kostola a hlavnou svadobnou tortou. Aj dievčatám sa šaty páčili, čo som veľmi rada. Rozhodne som ich nechcela navliecť do niečoho hrozného, aby som ich strápnila. Nie po tom všetkom, čo pre mňa spravili. Najhlavnejšia družička je však Tracey. Tá má krásne princeznovské modručké šatky, ktoré si už skoro stihla zašpiniť. Keď už som bola hotová, pomohla som dievčatám s oblečením družičiek a potom sme šli do kostola. Tam sme sa zašili v zakristii, kde som mala zostať, až kým nepríde čas. Snažila som sa zo seba striasť všetku tú nervozitu a sústrediť sa na to, aby som cestou uličkou nezakopla, alebo sa inak nestrápnila. To by bol ale trapas. Doliezli za nami aj chalani.

"Óóóó! Toľko krásy. Všetky ste nádherné!" rozplýval sa nad nami Louis.

"A hlavne nevesta," dodal Kiowa. Ten jediný tu nemal priateľku, takže nemusel krotiť slová, aby sa na neho jeho milovaná neurazila.

"Mám pocit, že vidím nebo," zasmial sa Niall.

"Preto sa tej farbe hovorí nebeská modrá," zasmiala sa Sam.

"Objali by sme ťa, ale dostali sme zákaz, aby sme ťa nepokrčili, nezašpinili, alebo nerozmazali, takže bohužiaľ," zasmial sa Liam.

"A kde je vlastne Harry? Ešte sme ho tu nevideli," ozval sa Zayn.

"Čože? Harry tu ešte nie je?" zhíkla som, "to je celý on! Vždy si dáva načas. Veď prečo by nie," rozčuľovala som sa.

"Upokoj sa. Rozmažeš si make-up, alebo si zašľapneš šaty, keď tu budeš takto chodiť," povedala Perrie.

"Ale ako sa mám upokojiť, keď Harry je bohviekde. Kto..."