Tehotenstvo vs. Anorexia

WARNING: Story from real life!

Túto poviedku chcem venovať Erike a Marekovi. Dajte za mňa pusu malej Stanke ;) #STAYSTRONG #WELOVEYOU!

Pohľad Selly

Kde si? Kam si odišiel? Chýbaš mi. Potrebujem ťa! Prečo mi neveríš? Nechal si ma samu. Už nevládzem!  Nechcem žiť!  Som azda tučná? Schudnem! Budem sa ti páčiť. Vrátiš sa ku mne! Áno! Ty sa vrátiš!

Pohľad Hazza (6 týždňov neskôr)

“Čo tu chceš?” sykol som po Edovi.

“Môžeme sa porozprávať?” spýtal sa.

“Nie je o čom!” odsekol som.

“Ide o Selly!” povedal.

“TY ju nemáš právo tak volať!” sykol som.

“Včera večer ju hospitalizovali,” povedal a so mnou skoro seklo. No a čo, že ma podviedla s Edom. Ešte stále mi na nej záleží!

“No a?” spýtal som sa a snažil sa o chladný tón hlasu.

“Nepredstieraj, že ti je to jedno! Obaja vieme, že ti to jedno nie je,” povedal. Keď som neodpovedal, pokračoval.

“Harry, ja som s ňou nespal! Vymyslel som si to! Chcel som vás dvoch dostať od seba, lebo som sa do nej zaľúbil. Dúfal som, že  časom si ju získam, no ona ja na teba až príliš naviazaná. Bola to chyba. Moja chyba,” povedal.

“Čo sa jej stalo? Pokúsila sa zabiť?” spýtal som sa.

“Nie. Prestala jesť. Vzala si do hlavy, že si ju opustil preto, že je tučná. Stále opakuje, že keď schudne, vrátiš sa k nej," vysvetlil Ed.

“Anorexia?” spýtal som sa. Ed prikývol.

“ Áno. V jej stave je to však obzvlášť nebezpečné. Je tehotná, Harry. Je v 8.týždni,” povedal. Ostal som ako prikovaný. Ja budem mať dieťa! Ale... Je vôbec možné, aby anorektička vynosila dieťa? Ak sa bude stále snažiť schudnúť, skôr či neskôr o to malé príde.

“Dúfam, že nepochybuješ o tom, že to malé je tvoje," ozval s Ed, čím ma vytrhol z premýšľania o Selly. O mojej Selly. Uvedomil som si krutú pravdu. To ja som ju dostal na dno...

...Zaklopal som na dvere a pomaly vošiel do nemocničnej izby. Spala. Už to nebola moja Selly. Bola chudšia a to o dosť. Pichlo ma pri srdci. Prečo som jej neveril, keď mi hovorila, že s Edom nič nemala? Pritiahol som si stoličku k jej posteli. Začal som z tašky vykladať veci, čo som jej doniesol. Po chvíli sa zobudila. Oči sa jej trošku rozžiarili.

“Ty si prišiel za mnou? Vedela som,  že keď schudnem, že sa vrátiš," povedala.

“Lenže teraz by si mala priberať. To ti je jasné, že?” spýtal som sa, aj keď som si bol istý, že bude protestovať.

“Prečo?” vykríkla zdesene.

“Vieš prečo!” povedal som trošku ráznejšie, ako som pôvodne chcel. Sklonila hlavu a po líci jej stiekla slza. Svoju ruku si položila na brucho. Svoju ruku som položil na tu jej a jemne ju stisol.

“Sľúb mi, že začneš znova normálne jesť,” povedal som.

“Ale...” začala.

“Žiadne ale... Tak čo si dáš? Nuttelu, čipsy, alebo banány?” spýtal som sa.

“Vieš koľko to má všetko kalórií?” zhíkla.

“Viem a to práve potrebuješ aj ty, aj dieťa!” povedal som jej.

“Nedonútiš ma to zjesť!” zvolala.

“Chceš sa staviť?” spýtal som sa s nadvihnutým obočím. Zachmúrila sa.

“Nezjem to!” zadudrala a zložila si ruky na hrudi.

“Ale zješ! povedal som a rozbalil šupku banána. Začal som sa s ním hrať. Proste robil som rôzne blbosti (aj perverznosti), až kým sa na mne nasmiala. Priblížil som sa s banánom k jej ústam.

“Nie!” odsekla a stisla pery.

“Fajn! Tak to tu potom nemám čo robiť! Idem. Možno prídem zajtra,” povedal som a postavil sa.

“Nie, nechoď,” šepla.

“Zješ ten banán?” spýtal som sa.

“Nie!” odsekla.

“Dobre, tak potom odchádzam,” povedal som a vybral sa k dverám.

“Fajn, zjem ho, len neodchádzaj!” zakňučala, keď sa moja ruka ocitla na kľučke dverí.

“Tak sa mi to páči,” povedal som s úsmevom.

“Ale dáš si so mnou,” stanovila si podmienku. Zrejme počítala s tým, že nebude musieť zjesť celý, ak sa oň podelíme.

“Práve preto som si doniesol banánov viac,” zaškeril som sa. Zamračila sa, no neprotestovala. Zjedenie banánu jej trvalo skoro pol hodinu, ale nakoniec ho zjedla celý. Ostal som pri nej celú noc. Ráno pod mojím dohľadom zjedla časť raňajok. Veľmi malú časť, ale predsaniečo...

...Po týždni jedla trikrát denne. Veľmi malé porcie, ale aj to už bol pokrok. Doktor vravel, že len čo sa dostane do druhého trimestra, pôjde to ľahšie, lebo bude mať tehotenské chute. Prepustili ju. Pomaličky naberala späť svoje krivky. Zároveň sa jej krásne začínalo zaobľovať bruško. Spočiatku jej to vadilo. Bola nešťastná z toho že priberá, no pomaly si začínala uvedomovať prítomnosť bábätka v svojom tele. Nechceli sme vedieť pohlavie, no doktor sa preriekol. V ten deň nastal zlom. Už jej nevadilo, že priberá. Väčšinu času trávila buď pri zrkadle obzeraním, ako jej rastie bruško, alebo vyberaním vecičiek pre našu dcérku. Rodila predčasne, no naša dcérka je našťastie zdravá. Nepoznám krajší pocit, ako keď sa Selly objaví  pri mne aj s malou Jasmin v náručí. Dobre viem, že stačí malí zlom a Selly môže znova skončiť tam, kde bola pred troma rokmi. Teraz však jej bruško znovu krásne rastie. Pomaličky očakávame príchod malej Nicolle. Sme šťastný a to je to hlavné. Uvidíme, čo nám prinesie budúcnosť...

Poznámka autorky: Ďakujem hore menovaným, že som ich príbeh mohla prepracovať na poviedku. Dúfam, že sa vám páči ;) A dievčatá! Nesnažte sa schudnúť za každú cenu a čo najviac! A už vôbec nie kvôli chlapcovi! AK chcete chudnúť, chudnite pre seba a zdravo! Tento príbeh mal možno šťastný koniec, no je mnoho takých, čo skončili smrťou. #STAYSTRONG #LIVE-BEAUTIFUL-LIFE ;) With all love, Your Spoon Girl from May of '95, Beatrix Pinekely