Part 11 - Udanie
Pohľad Kristy:
“Nech sa páči, pani Campbell.”
“Ďakujem,” povedala som.
“Posaďte sa. Ak vám môžem pomôcť?”
“Ja prišla som ohlásiť znásilnenie a pravdepodobne aj
dlhodobé týranie,” povedala som.
“Počúvam,” povedala.
“Včera som prišla domov z práce, ako obvykle. Inokedy
zakričím, niečo ako som doma, alebo tak. Z nejakého dôvodu som to neurobila.
Netuším prečo. Začula som vzlyky a nadávky. Myslela som, že Alex, moja dcéra,
niečo vyviedla, že sa s ňou Gregorio, môj manžel a jej nevlastný otec háda,
alebo niečo. Šla som k teda k jej izbe. Lenže to čo som videla. Zamrazilo ma. Ležal
na nej. Jeho nohavice spustené na zemi. Alex sa bránila, vzlykala, bila ho.
Lenže on. On neprestával. Ušla som odtiaľ. Viem, mala som zakročiť, alebo
niečo, ale nedokázala som,” povedala som policajtke.
“Rozumiem. A nevideli ste niečo pred tým, na jeho, či jej
správaní? Niečo, čo by dokazovalo, že toto nebolo prvýkrát?” spýtala sa. V tej
chvíli, akoby mi všetky zapadlo do seba, ako časti puzzle. Všetko zrazu dávalo
zmysel.
“Pane Bože,” šepla som. Policajtka sa na mňa milo pozrela.
“Keď budete môcť, pokračujte,” posmelila ma. Zhlboka som sa
nadýchla a vyrozprávala jej všetko.
“Dobre. Samozrejme, budeme chcieť počuť verziu vašej dcéry a
tiež vášho manžela. Nateraz môžete ísť,” povedala mi a zdvihla telefón, ktorý
sa jej práve rozzvonil.
“Rozumiem, ako sa volá?” spýtala sa do telefónu. Už som
stála vo dverách, keď na mňa zavolala.
“Pani Campbell, prosím vás, vráťte sa,” zavolala za mnou.
Otočila som sa a vrátila sa do kancelárie.
“Áno, hneď som tam,” povedala a zložila.
“Práve mi volali z nemocnice kvôli podozreniu na opakované
týranie a znásilňovanie. Meno hospitalizovanej je Alexandra Drumper,” povedala
mi a ja som na ňu vykúlila oči.
“Panebože,” šepla som a rukami sa zachytila stoličky, aby
som nespadla.
“Mám ju ísť vypočuť,” dodala.
“Môžem ísť s vami?” spýtala som sa.
“Samozrejme, poďte,” tak sme sa vydali do nemocnice. V
čakárni som zbadala Elen s nejakým štyrmi chalanmi a jedným dievčaťom, ktoré držalo na rukách moju
Lacey.
“Elen, čo sa stalo? Prečo je Alex v nemocnici? A kto je to?
Prečo majú Lacey?” pýtala som sa, kým som od toho dievčaťa vzala Lacey.
“To je na dlho. Je tu aj...” odmlčala sa.
“Nie,” odpovedala som.
“Zatiaľ sa ešte neprebrala. Len čo sa preberie, budem ju
vypočúvať. Aj keď si myslím, že vaša výpoveď, pani Campbell, ako aj výsledky vyšetrení
budú dostačujúce na vydanie zatykača na Gregoria Campbella,” povedala
policajtka, keď prišla k nám.
“Chcem tiež vypovedať,” povedala Elen. Policajtka s ňou
odišla niekam, kde sa budú môcť nerušene porozprávať. Vzala som Lacey a šla
zistiť, kde nájdem svoju dcérku. Vošla som do jej izby. Na kraji jej postele
sedel nejaký chlapec. Držal ju za ruku.
“Kto ste?” sykla som po ňom. On nadskočil a obzrel sa.
“Som Zayn. Zayn Malik,” predstavil sa.
“Čo robíte pri mojej dcére?” spýtala som sa.
“ Ja... Bál som sa o ňu. Síce sa nepoznáme dlho, ale...,”
zasekol sa.
“Ľúbiš ju?” spýtala som sa. On sa najprv na mňa udivene
pozrel. Potom, akoby chvíľu rozmýšľal, čo ma povedať. Akoby si až teraz
uvedomil...
“Ja... ja...”
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára