utorok 29. októbra 2013

You light up my world Part 18

Part 18 - Familiar faces everywhere



V minulej časti
"Chladnička je prázdna!" zakričal Niall.
"Dobre, Niall," odpovedala som.
"Dobre? Ako môžeš povedať dobre? Veď to je horor! Čo budeme robiť bez jedla? Zomrieme! Už vidím biele svetlo!" začal Niall.
"Dobre, Niall. Hlavne choď za ním," zasmiala som sa a chalani so mnou.

"Alex, prosím," kňučal Niall. Pretočila som oči.
"Ale opatrne. Teraz sa mi ju podarilo uspať," povedala som a podala mu ju.
"Neboj," povedal s úsmevom. Chvíľku som sa na neho dívala. Hompáľal si ju v náručí. Niekto zazvonil.
"Idem ja!" zakričal Hazz a šprintoval k dverám. Po chvíľke dnu vošiel s malým dievčatkom na rukách. Mohlo mať toľko mesiacov, čo moja Lacey.
"Prečo sa všetkým bábätkám páčia moje vlasy?" zakňučal. Lux ho za ne totiž začala ťahať rovnako, ako Lacey. Za Harrym do obývačky vošli dve až priveľmi známe tváre.
"Alex?" spýtala sa Lou. Usmiala som sa.
"Lou," zapišťala som. Vleteli sme si do náruče a chvíľu sa objímali.
"Vy sa poznáte?" spýtal sa Zayn.
"Kde máš Lacey?" spýtala sa Lou.
"Má ju Niall," usmiala som sa a ukázala na neho.
"Vy sa poznáte?" zopakoval otázku Hazz.
"Odkiaľ sa poznáte?" dodal Liam.
"Z pôrodnice," odpovedali sme obaja naraz.
"Mali sme spoločnú izbu," dodala som.
"Kedy sa Lacey narodila?" spýtal sa Niall.
"11.9.2011" odpovedala som.
"Veď to aj Lux! Lux a Lacey sú rovnako staré?" spýtal sa Zayn.
"Vlastne, Lacey je staršia o 2apol hodiny," zasmiala som sa.
"Na sále sme sa vystriedali," zasmiala sa Lou.
"Lou keď videla, ako dlho som bola na sále ja, tak chcela újsť z nemocnice, že ona rodiť nejde," zasmiala som sa.
"To nie je pravda," bránila sa Lou.
"Ale je," zasmial sa Tom.
"A čuduješ sa? Šla si na sálu deň pred tým o 8 večer a vrátila si sa ráno o desiatej!" povedala Lou.
"No čo... 14 hodín, to nie je až tak veľa," zasmiala som sa.
"14 hodín?" zhíkol Louis.
"Nejaký problém?" spýtala som sa. Pozrela som na Lou. Žmurkli sme na seba.
"A to hovoríš len tak?" spýtal sa Liam.
"Veď čo je na tom hrozné? 14 hodín na sále v ukrutných bolestiach, stále počuješ okolo seba sestričky hovoriace ´tlačte mamička, tlačte´. Máte pocit, že vás ide roztrhnúť. Dochádzajú vám sily. Kontrakcie sú čím ďalej bolestivejšie. Všade okolo vás krv..." hovorila som. Moje rozprávanie prerušilo buchnutie. Pozrela som sa tým smerom. Louis ležal v bezvedomí na zemi. Ostatný tiež vyzerali, že ešte pár slov a skolabujú.
"Padavky!" zasmiala som sa. Postavila som sa a prešla k Louisovi.
"Vstávaj Šípková Ruženka," zasmiala som sa a trošku ho prefackala. Louis sa prebral.
"Fajn, Louis sa prebral, tak už môžeš pokračovať v rozprávaní," povedala Lou.
"Fajn, takže...."
"NIE!" ozval sa 5-hlas 1D.
"Ste hrozné padavky!" zasmiala som sa.
"Aj tak na tú bolesť už nepomyslíš, keď ti do náruče položia ten malý uzlíček," povedala Lou. Prikývla som.
"Nemohli by sme zmeniť tému?" spýtal sa Louis.
"Samozrejme, že môžeme," zasmiala som sa. Zmenili sme teda tému a ešte dlho kecali.


Poznámka autorky: tak tu je pre vás ďalšia časť. Ak to čítate, to znamená, že Otravná osôbka ju poslala ;) Ľúbim vás :* Your Wild Crazy Mofo ♀Alex♀

Poznámka uverejňovateľky (Otravná osôbka): Čítala som komentáre, čo ste písali k príbehu... Všetci ste chceli vedieť, čo sa deje. Prečo je ♀Alex♀ v nemocnici. Dlho som rozmýšľala, či vám to sem mám, alebo nemám napísať. Nevedela som, či by to nemala oznámiť skôr ♀Alex♀. Ona to ale vyriešila sama. Vytvorila si osobný blog -> Denník. Mám vám sem hodiť odkaz naň. Vľavo na panely je všetko vysvetlené... Je to niečo krásne. Najkrajšia vec, čo sa môže žene stať... Ale ja už viac neprezradím, pozrite si jej blog a pochopíte ;) http://alexsasasdiary.blogspot.sk/


nedeľa 27. októbra 2013

You light up my world Part 17

Part 17 - Och my gosh, what is this?




Pohľad Alex
Vošla som do kuchyne. Teda, do miestnosti, čo kedysi dávno bola kuchyňou, pretože teraz tak rozhodne nevyzerala.
"Panebože! Čo je to?" zhíkla som.
"No... kuchyňa," odpovedal Louis.
"Fuj, čo je toto?" spýtala som sa a nadvihla vrch krabice od pizzy. Na boku bolo niečo malé a plesnivé.
"No, to bola pizza," mykol plecami Zayn.
"A prečo sa to hýbe?" zhíkla som. Všetci sme od toho odskočili.
"Fajn, budem potrebovať veľké vrece na odpad, gumené rukavice a tonu osviežovačov vzduchu," povedala som.
"Ty to chceš upratať? Si sa zbláznila? To sa ti nepodarí," hovoril Harry.
"Stavíš sa?" spýtala som sa.
"Dobre, o 13:00 príďte do kuchyne. Kuchyňa bude uprataná a ešte aj obed navarený. Ak nie, vymyslite si pre mňa trest. Ak to zvládnem, trest budete mať vy," povedala som.
"Beriem," povedal Harry a podal mi ruku.
"Zayn, spečať to," poprosila som. Zayn spečatil stávku a ja som sa pustila do upratovania.
"Ak prehráme, tak si ma neželaj!" povedal mu Louis.
"Pokoj, má na to len 3 hodiny. To nedá, ani keby chcela," povedal Harry. Zasmiala som sa. Nemali by ma takto podceňovať. Za hodinu a pol som mala povynášaný ten najväčší neporiadok a vyčistenú polku kuchyne. Celý čas som vetrala. Plus som vzala ventilátok a navešala naň tie malé voňavé stromčeky do auta. Zapla som ho. Kuchyňa sa rýchlo vysmrdela. Ostávalo mi 45 minút do konca stávky. Kuchyňa sa leskla ako nová. Pustila som sa do varenia obedu. Zistila som, že tu nemajú skoro nič. Jediné, čo som našla bol kečup, syr, nejaké mäso v konzerve a tri balíčky špagiet. Nemala som teda nad čím rozmýšľať. Budú mať na obed špagety. Všetko som prichystala. Skončila som akurát včas. Bolo o dve minúty jedna. Usmiala som sa. Musím vymyslieť, čo za úlohu im dám. Mám na to ešte dve minúty. Presne o jednej sa chalani nahrnuli do kuchyne. Ostali nemo stáť vo dverách.
"Čo sa to stalo z našou kuchyňou?" spýtal sa Louis.
"Myslím, že sa práve znovu zrodila," zasmiala som sa, "poďte sa najesť."
"Tak fajn, vyhrala si. Akú máme úlohu?" spýtal sa Harry.
"No, o tom rozhodnem spolu s El a Dan. Zatiaľ nič," povedala som.
"Sakra," zanadávali všetci naraz.
"No čo, zaslúžili sme si to," mykol plecami Liam. Ostatný ho prepálili pohľadom. Rozosmiala som sa.
"Dobrú chuť," zaželala som im. Šla som hore skontrolovať Lacey. Len čo ma zbadala, začala ku mne naťahovať rúčky. Vybrala som ju z postieľky a zišla s ňou dolu k chalanom. Oni medzitým dojedli Harry umýval riad. Musela som sa pozrieť dvakrát, aby som tomu uverila. Vošla som do obývačky. Ostatní upratovali tu.
"Ak sa snažíte, aby som sa zľutovala a zmiernila trest za prehranú stávku, je to zbytočné," vyplazila som na nich jazyk.
"Čo si to o nás myslíš?" zatiahol nevinne Zayn. Hneď mi bolo jasné, čia iniciatíva to bola. Niekomu zapípal mobil.
"Chalanííí! O dve hodiny je tu Lou a Lux!" zakričal Harry z kuchyne.
"Keep calm, Hazza! Až o dve hodiny!" odpovedal mu Loui.
"Kto?" spýtala som sa.
"Naša štýlistka a veľmi dobrá kamarátka s dcérkou," povedal Zayn.
"Fajn, tak to si zaslúži niečo na pohostenie," povedala som.
"Chladnička je prázdna!" zakričal Niall.
"Dobre, Niall," odpovedala som.
"Dobre? Ako môžeš povedať dobre? Veď to je horor! Čo budeme robiť bez jedla? Zomrieme! Už vidím biele svetlo!" začal Niall.
"Dobre, Niall. Hlavne choď za ním," zasmiala som sa a chalani so mnou.


Poznámka autorky: TessMalik, Otravná osôbka, Lola, Lenka, Veronika, táto časť je pre vás. Ďakujem za všetky hviezdičky a komentáriky. Ľúbim vás.
Menší oznam: Od zajtra idem do nemocnice, takže sa zrejme nedostanem na internet. Otravná osôbka v tejto chvíli už obdržala nasledujúcich 5 častí, ktoré vám bude v mojej neprítomnosti posielať. Budem preč asi 2 týždne, dúfam, že nie dlhšie. Ľúbim vás :* With all love Your Wild Crazy Mofo, ♀Alex♀

štvrtok 24. októbra 2013

You light up my world Part 16

Part 16 - I must protect her!



Zabudla som vám poslať outfit k predchádzajúcim dvom častiam :) tak tu je: Alex in hospital outfit  ; a tu je pre dnešnú časť Alex is leaving hospital


Pohľad Zayn
 Alex Bola v nemocnici skoro týždeň. Dnes ju púšťajú domov. Dohodli sme sa z jej mamou, že bude aj s Lacey bývať u nás. Bude mať pridelenú vlastnú ochranku, ak bude ísť do školy. George totiž stále uteká a polícii sa ho nedarí chytiť. Vybral som sa teda po ňu.
"Ahoj," usmiala sa na mňa, keď som vošiel.
"Si pripravená odísť?" spýtal som sa.
"Už sa neviem dočkať," odpovedala s úsmevom, "ale máme ešte počkať na doktora. Niečo chce."
"Fajn, zatiaľ sa prezleč," povedal som a podal jej oblečenie. Šla sa prezliecť do kúpeľne.
"Kde si vzal to oblečenie? Nič také ja v šatníku nemám," povedala, keď vyšla z kúpeľne.
"To je Danielline. Nechcel som sa ti hrabať vo veciach," povedal som.
"Ja mám na sebe šaty, čo nosila Danielle Peazer? To ako vážne?" zapišťala.
"Yop." odpovedal som jej.
"Pane bože! To je úžasné!" zapišťala.
"Tsss... A 1D nepozná," zadudral som.
"Ale neurážaj sa. Náhodou, už toho o vás viem dosť," zamrmlala.
"Schválne? Prvý spoločný song?" spýtal som sa.
"Torn a prvá vydaná skladba What makes you beautiful," zazubila sa na mňa. Usmial som sa. Do miestnosti vošiel lekár.
"Alex, za ten týždeň, čo si tu ležala, som si všimol tvoju reakcie na niečí dotyk. Preto som ti dohodol sedenie s psychológom. Myslím, že psychickú traumu ti pomôže prekonať len on," povedal a odišiel.
"Ja nechcem," šepla.
"Možno ti to pomôže," povedal som.
"Nie, ty to nechápeš! Psychológ, čo tu pracuje... On je jeden z Gregoriho kamarátov. Nikdy mi nepomôže! Pôjde proti mne..." začala sa triasť strachom.
"Dal ti už lekár prepúšťacie papiere?" spýtal som sa.
"Áno," povedala som.
"Fajn, tak odchádzame," povedal som. Z postele som vzal tašku a chytil som Alex za ruku. Nejako som si neuvedomil, čo som spravil. Alex sa však nevytrhla. Držala ma za ruku. Nepovedala nič, práve naopak. Ešte viac ju stisla. Odišli sme z nemocnice bez toho, aby sme počkali na toho druhého doktora. Vystúpili sme z auta.
"Páni," zasmiala sa a obzerala si dom.
"Ešte si nič nevidela," zasmial som sa. Alex na mňa vyvalila oči.
"Tak poď," potiahol som ju za ruku dnu do domu, "sme doma!" zakričal som.
"Konečne!" ozval sa Harryho hlas z poschodia a doletel k nám.
"Alex, vďakabohu že si už tu," zakňučal.
"Čo sa deje?" spýtala sa ho.
"Vieš, ja mám dnes službu pri Lacey a niečo som našiel a neviem, čo to je a keď som sa pýtal dievčat, tak sa len začali smiať a neodpovedali mi," sťažoval sa. Šli sme teda zistiť, čo Harry našiel.
"Tak čo nevieš identifikovať?" spýtala sa, keď sme vošli do izby malej Lacey.
"No... toto!" vytiahol z tašky nejakú vec. Alex sa na neho chvíľu dívala a potom vybuchla do smiechu.
"No vidíš? Toto robili aj oni! Tak to vám teda ďakujem za takú pomoc," povedal a naďalej skúmal vec, čo držal v rukách. Musím sa priznať, že ani ja som nevedel, čo to vlastne má. Nemienil som sa však k tomu priznať.
"Daj to sem, ty tupelo," zasmiala sa Alex a vzala mu to a ďalej sa smiala.
"Tak už mi povedz, čo to je!" spýtal sa.
"S tým si rozhodne nepomôžeš. Teda pochybujem, že by si chcel odsávať mlieko zo svojich prsníkov pre Lacey," zasmiala sa, "to je odsávačka materského mlieka." Harryho tvár celá sčervenela.
"ááá, Harry už došiel na to, čo je tá vecička?" spýtal sa Louis so smiechom, keď videl Hazzu.
"Už ho nechajte. Pochybujem, že ty si hneď vedel čo to je! Tiež ti to El musela povedať!" zasmiala sa Alex.
"To je pravda," zakričala El odniekiaľ a Louis očervenel rovnako, ako Harry .
"Ach chlapi! Kde máte kuchyňu?"
"Tam radšej nechoď!" zakričala jej El. No, vedela prečo to hovorí.


Poznámka autorky: Najprv mám na vás malú prosbičku ;) Pomôžte mi vybrať to správne romantické gesto od Zayna pre Alex. Ako?  Vľavo na bočnom panely je anketa. Zaškrtnite, ktorá možnosť sa vám páči najviac. Hlasovanie som zatiaľ dala do 3.11. ale neviem, či výsledky nebudem potrebovať aj skôr, tak prosím, pokiaľ máte radi moju poviedku, aby ste zahlasovali a urobili tak čo najskôr. Ďakujem :)
Nebola som na blogu, tak neviem, kto komentoval a kto nie. Len od kamarátky viem, že limit, ktorý som zadala bol splnený. Každopádne túto časť chcem venovať všetkým vám, čo tento príbeh čítate. Obzvlášť tým, čo stále komentujú a svojimi milými komentárikmi ma zahrievajú pri srdiečku ;)
Ďalšia časť bude (dúfam) v nedeľu. Skôr sa k počítaču totiž nedostanem. With all love, Your Wild Crazy Mofo ♀Alex♀

You light up my world - part 15

Part 15 - We all want to help you 2/2



V minulej časti:
"Alex, Zayn nám povedal, čo sa stalo," začala El.
"Vieme, že ťa bil a vieme, prečo sa nechceš vyzliecť. Nechceš, aby niekto videl modriny, čo máš po tele. Chápeme to," hovorila Dan.
"Lenže skôr či neskôr sa budeš musieť prezliecť a keď to nebudeme teraz mi, budú to sestričky, alebo doktor. Vážne sa chceš radšej prezliekať pred nimi?" spýtala sa El.



"Ja... Nechcem sa prezliekať pred nikým," šepla som.
"Alex, dovoľ nám pomôcť ti. Sme tu pre teba, pomôžeme ti, len nám to musíš dovoliť," povedala Dan. Jej ruka zvierala tú moju nehľadiac na to, ako strašne som sa snažila vytrhnúť svoju ruku z jej zovretia.
"Dobre," šepla som dúfajúc, že keď privolím, Danielle konečne pustí moju ruku.
"Fajn, tak vylez z tej postele a poď sa prezliecť," povedala rozkazovačným tónom. Poslúchla som, tento boj je marný. Pomohli mi dať dolu tú divnú nemocničnú pyžamu. Snažila som sa čo najviac zakryť. Čakala som, že budú civieť na tie modriny, že budú v údive, že budú mať veľa otázok, ale oni mi len pomohli obliecť sa do toho, čo mi doniesli. Nič nehovorili, nič sa nepýtali.
"Môžem sa ťa niečo spýtať?" spýtala sa El po chvíli.
"Jasné," odpovedala som, aj keď som sa dosť bála, čo za otázku mi chce položiť.
"Prečo modrá? Myslím, tvoje vlasy... Prečo pravé modrá? Nejde mi to do hlavy," povedala El. Chvíľu som na ňu šokovane hľadela. Vážne sa pýta na moje vlasy?
"Ja,... vlastne ani neviem. Modrá bola moja obľúbená od mala. A keď sa začalo to s Gregoriom... Proste som chcela zmeniť na mne niečo. A keď som zbadala tú farbu, povedala som si, že to je to, čo som hľadala. Skúsila som to a tá farba sa mi zapáčila," povedala som.
"Ok... Takže teraz menšie varovanie, čo sa týka tých našich 5 bláznov," zasmiala sa Dan.
"Počúvam," zasmiala som sa.
"Takže po prvé, ak uvidíš Louisa pobehovať s mrkvou, alebo s plyšovým holubom nerieš to. Ten holub sa volá Kevin a je to jeho najlepší priateľ," povedala El, "tvár sa, že máš Kevina rada a hlavne sa mu neopováž povedať, že to je len hračka, lebo on je schopný kvôli tomu aj vraždiť."
"Ehmm... To si zo mňa teraz strieľaš?" spýtala som sa.
"Kiež by..." zatiahla El.
"Uhm... OK." zamumlala som.
"Dobre, takže Liam. Liam je zlatíčko. Je veľmi starostlivý a milý. Jediný z chalanov dokáže ostať aspoň chvíľu vážny a je z nich asi najzodpovednejší. Bojí sa lyžičiek a miluje Toy story. A mňa," povedala Dan. Zasmiala som sa.
"Bojí sa lyžičiek?" spýtala som sa.
"No, hej..." usmiala sa Dan.
"Na Harryho si daj bacha. On stále flirtuje a je trošku perverzný. Som tam chodí po dome holí, tak sa nezľakni, ak by si ho tak náhodou uvidela," povedala El.
"Niall je náš írsky chlapec. Je to hrozný jedlík. Nikdy si neber z chladničky nič, čo má na sebe žltý papierik, ináč nedopadneš dobre,"  povedala Dan.
"Aha," odpovedala som.
"A ešte posledný, Zayn. Zayn je prosto narcis, ale to si si už zrejme všimla. Nikdy sa mu nehrab v  prípravkoch na vlasy. A nezaberaj mu zrkadlá," zasmiala sa El.
"Fajn, takže Louis mrkva a Kevin, Liam strach z lyžičiek a miluje Toy story, Harry perverzný a rád chodí nahý, Niall je jedlík a Zayn Narcis. Páni! A to sa s nimi dá vydržať v jednej miestnosti?" spýtala som sa.
"Zvykneš si," zasmiala sa Dan.
"Tak v to dúfam," zasmiala som sa.
"Abu!" vložila sa do rozhovoru Lacey. Zasmiali sme sa. Ešte asi hodinu sme kecali o všeličom. Potom už museli ísť. Vzali aj Lacey.


Pozn. autorky: Taká kratšia, ale mám pre vás návrh :) ak tu do večera bude aspoň 8 ohodnotení a 2 komentáre, zajtra pošlem ďalšiu časť :) ak nie, tak bude ďalšia až sobotu, alebo nedeľu, lebo potom nebudem mať časť posielať ;)
Máte nejaké otázočky ohľadom príbehu? Alebo máte nápad, čo by sa mohlo v príbehu stať? Píšte mi: alexsasadiretioner@gmail.com alebo na ask.fm
Venovanie: Cynthikááá :33, Otravná osôbka, Lenka, Lola, TessMalik, táto časť je pre vás :) za krásne komentáriky, čo ste mi nechali v minulej časti. Ďakujem aj za hviezdičky ;) 4/5? to som si snáď ani nezaslúžila :) Všetkých vás ľúbim :) Your Wild Crazy Mofo, ♀Alex♀

nedeľa 20. októbra 2013

You light up my world... Part 14



You light up my world... Part 14



V minulej časti
Zayn je milý. Niečo v mojom vnútri mi našepkáva, že mu mám dôverovať. Ale čo ak je rovnaký, ako ostatný? Čo ak je ako on... Aj tak sa však pri ňom cítim inak. Tie jeho oči,... Ten jeho príjemný hlas. Dotkol sa mojej ruky. Ten dotyk mi nevadil... Ako to, že mi nevadil? Čo sa to so mnou deje?

Zayn musel odísť, len čo dorazil chalan z ochranky. Teda, skôr obor. Ak ma toto bude naozaj strážiť, tak sa nemám čoho báť. Volá sa Marco. Na to, že má len 23 ma na sebe obrovskú masu svalov. Ale ja nemám rada tento typ mužov. Skôr mi naháňajú strach. Ale Zayn. Také ťululum, čo by nikomu nedokázala bezdôvodne ublížiť. Čiernovlasý hnedooký chalan s cool účesom, zábavný a milý. To bol odjakživa pre mňa ideál chalana. A teraz jeden takýto vošiel do môjho života a prevracia ho naruby od základov.
"Marco, ty kokosová hlava, neblbni a pusť nás dnu," ozval sa ženský hlas spoza dverí.
"Ale Zayn mi kázal, že mám v púšťať len chalanov a jej matku a ešte tú Ellen," bránil sa Marco.
"Marco, poslal nás Zayn a nesieme jej Lacey!" ozval sa druhý ženský hlas.
"Ale..." začal Marco.
"Pozri, ja zavolám Zaynovi, že nás nechceš pustiť a ty si to potom rieš s ním, lenže upozorňujem ťa, Zayn bude naštvaný, lebo majú veľa práce," ozval sa znova ten prvý hlas.
"Fajn, ale ak budem mať problém, že som vás..."
"Nebudeš mať problém, neboj, len už nás pusť!" zdôraznil znova ten druhý hlas. Potom sa už roztvorili dvere a ja som nemohla uveriť vlastným očiam.
"Ó môj bože, Danielle Peazer!" vyslovila som prekvapene.
"Takže predstavovať sa nemusím," zasmiala sa.
"Ja snáď snívam! Najlepšia tanečníčka na svete stojí v mojej nemocničnej izbe..."šepla som, ešte stále v šoku.
"Najlepšia rozhodne nie som, ale vážim si to. Rada ťa spoznávam, Alex," zasmiala sa, "a toto je Eleanor, je to priateľka Louisa."
"Ehm... Nechcem byť nezdvorilá, ale z chalanov zatiaľ poznám len Zayna a Harryho," zasmiala som sa nervózne. Vzápätí sa mi však vynorilo, čo som si o nich našla na internete. "Počkaj, ty si tá Eleanor, čo sú Elounor shippers a Larry shippers?" spýtala som sa.
"No, aj tak sa to dá povedať..." zasmiala sa ona.
"Asi si to budem musieť naštudovať, kým tu budem ležať," povedala som. Eleanor mi dala Lacey.
"Je to najzlatšie dieťa na svete. Skoro vôbec neplače, je pokojná. Buď sedí a hrá sa s hrkálkami, alebo je v niekoho náručí. Myslím, že ešte ani nebola v postieľke," povedala.
"Ďakujem, Eleanor. Ona je väčšinou voči cudzím zlá. Nechce byť dlho nikomu na rukách. Je to zvláštne," povedala som.
"Volaj ma El. To ti neverím. Toto je to najpokojnejšie dieťa, aké som kedy videla," povedala.
"Presne. Teda, až na tú jej posadnutosť Harryho vlasmi," zasmiala sa Danielle.
"Ale k veci! Doniesli sme ti pyžamo, to nemocničné je hrozné, notebook, dvdčka, sluchátka, časopisy,... Proste všetko pre to, aby si sa nenudila," zasmiala sa El a vytiahla z jednej z tašiek pyžamo, ktoré tvorili kraťučké kraťasy a tričko s krátky rukávom.
"Nie, toto na seba neoblečiem," povedala som.
"Prečo?" spýtala sa Danielle.
"Lebo... lebo je tu zima," povedala som rýchlo.
"Neblázni, v tejto izbe je 25stupňov," ohradila sa El.
"Proste nie," protestovala som ďalej.
"Povedz mi jeden vážny dôvod," ozvala sa Danielle.
"Proste sa tu nechcem pred vami vyzliekať," povedala som. V skutočnosti som nechcela, aby videli moje zúbožené telo. Obe si nahlas vzdychli a sadli si z oboch strán na moju posteľ.
"Alex, Zayn nám povedal, čo sa stalo," začala El.
"Vieme, že ťa bil a vieme, prečo sa nechceš vyzliecť. Nechceš, aby niekto videl modriny, čo máš po tele. Chápeme to," hovorila Dan.
"Lenže skôr či neskôr sa budeš musieť prezliecť a keď to nebudeme teraz mi, budú to sestričky, alebo doktor. Vážne sa chceš radšej prezliekať pred nimi?" spýtala sa El.


Poznámka autorky: Po dlhom predlhom čase mám pre vás konečne novú časť. Dúfam, že ste na mňa nezanevreli a že túto moju zlátaninu ešte niekto bude čítať. Každopádne mám pár časti dopredu napísaných, tak keď budem doma a budem mať čas, tak ich budem priamo posielať.Dúfam, že sa mi to podarí aspoň dvakrát do týždňa.
Lenka, Lola, Cynthikááá :33, TessMalik, Ver, táto časť je pre vás ;) Ľúbim vás. Ešte jedno špeciálne venovanie osôbke, ktorá ma každý deň otravovala správami typu, "Už to máš?" ; "Pošleš mi to?" ; "Prosím, chcem niečo čítať!" ; "Prosím, píš, mám absťák." :D :D Nebudem ťa menovať. Ty vieš a poznáš sa ! ;)
Witl all love Your Wild Crazy Mofo ♀Alex♀

streda 9. októbra 2013

True love beats everything





Ako ľahko sa človek zamiluje? Strašne ľahko. Niekomu stačí jeden pohľad, niekomu jeden úsmev. Hovorí sa tomu láska na prvý pohľad. Neveril som v ňu, až kým som ju sám nepocítil. Keď som ju zbadal, zabudol som dýchať. Keď sa usmiala, dostala ma na kolená. Prvý, no rozhodne nie posledný krát. Bola trochu plachá. Síce sme sa stretli v bare, no na prvý pohľad bolo jasné, že na takéto miesta nechodí. Na rozdiel od svojich kamarátok, ktoré boli viac vyzlečené, ako oblečené, ona mala na sebe čierne šaty, červenú huňatú bundičku a červené topánky na podpätku. (outfit) Mala v neistý krok. Hneď mi bolo jasné, že toto je converskové dievča. Jej hnedé vlasy mala rozpustené, niekoľko pramienkov voľne viselo cez plecia dopredu. Niečo povedala svojim kamarátkam a potom sa pobrala k baru. Sadla si o pár stoličiek ďalej. Zamračil som sa. Aj vedľa mňa bolo miesto. Prečo neprišla sem? Presunul som sa teda ja k nej. Dlho sme sa rozprávali, no keď som chcel jej číslo, odbila ma, že si ju zajtra aj tak nebudem pamätať, tak načo. Priznávam, bol som už trochu v nálade, ale na ňu by som nezabudol, ani keby som bol úplne namol. Potom, asi o týždeň som ju stretol v parku. Sedela pod stromom v krátkych nohaviciach a bielom tričku s Mickymouseom. (outfit) Jej vlasy mali nový otieň a boli ešte krajšie, ako pred tým. Na ušiach mala slúchadlá a v rukách knihu. Opretá hlavou o strom pozorne čítala zahĺbená do príbehu. Sústredila sa na tú knihu tak, akoby sa bála, že jej tie písmenká o chvíľu utečú a ona sa nikdy nedozvie zvyšok príbehu. Pozval som ju von. S úsmevom to priala. Odvtedy sme boli nerozlučná dvojica. Dvaja zamilovaný blázni, čo sa dívajú na svet cez ružové okuliare. Myslel som, že viac ju už milovať nedokážem. Myslel som si, že toto je ozajstná láska. Lenže nebola. Ozajstná láska je, keď pri niekom si aj v tom najhoršom. Jedného dňa nám, zamilovaným bláznom, ružové okuliare vzali. Začala ma od seba odháňať a ja som nechápal prečo. Keď pochopila, že ju len tak neopustím, priznala sa. Deň čo deň, týždeň čo týždeň som sa díval, ako prichádza o svoje krásne vlasy. Z jej vlasmi odchádzala aj tá detská hravosť z jej tváre. Boli sme zničený, boli sme na kolenách, ale nevzdávali sme sa. Chcel som sa dať ostrihať dohola. Moje vlasy mi vadili. Bol by som radšej, keby ich mala ona. Keď som to navrhol, zakázala mi to. Vraj ak to robím, odíde a už ju neuvidím. Bola závislá na mojich vlasoch. Vždy keď mohla, hrala sa s nimi. Vedel som, že naša láska už nemôže byť silnejšia. Znova som kľačal na kolenách.Požiadal som ju o ruku. Šokoval som ju tým, no o odpovedi ani chvíľku neváhala. Začali sme plánovať svadbu. Bolo to asi štyri mesiace pred svadbou. Boli sme u jej lekára, vraj pre nás má nejaké správy.

"Nateraz sme nad chorobou vyhrali," povedal doktor a to bol pre nás najšťastnejší deň na svete. Znova jej začali rásť vlasy. Vyzeralo to tak, že na svadbe zrejme ani nebude musieť mať parochňu. Bola šťastná a ja tiež. Prípravy na svadbu pokračovali. Začali sme rozmýšľať nad budúcnosťou. Nad deťmi a tak... Začali sme vyberať mená. mali sme spísaný zoznam 5 dievčenských a 5 chlapčenských mien. Nakoniec sa vybralo Wihayla a Niall. Obe mena si presadila ona. Keď som videl, ako jej žiarili oči, keď tie dve mená vyslovila, nedokázal som protestovať. Nie, nebola tehotná, ale už sme s tým nechceli čakať. Nechali sme to náhode. Keď to príde, bude to v ten správny čas. Dve dni pred svadbou sme stáli v našej izbe. Práve sa obliekla a obzerala sa v zrkadle. Ja som ju objal zozadu okolo pásu. Bola tak bledá.
"Zlatko, si v poriadku?" spýtal som sa.
"Áno, som... Len... len som asi niečo zjedla, čo mi nesadlo. Trošku sa mi dvíha žalúdok," šepla.
"Poď si radšej ľahnúť. Dnešnú generálku zrušíme. Aj tak je generálka zbytočná. Hádam ešte vieme povedať jednoduché áno pri oltári," povedal som jej.
"Ale..."
"Pšššššt! Neprotestuj!" povedal som. Vzdychla si. Vykrútila sa z môjho objatia a vykročila k posteli. Spravila pár krokov, zrazu len padla na zem. Teda skoro, našťastie som ju zachytil. Vystrašene som sa díval na jej ochabnuté telo v svojom náručí. Nesmie odísť... Nie teraz, tesne pred svadbou...




...A tak tu teraz sedím, v nemocničnej čakárni, čakám, čo mi lekári povedia a spomínam. Nechcem o ňu prísť. Milujem ju. Ona ešte nesmie odísť. Ešte nie. Nesplnila si ešte všetky sny. Čo jej sen o veľkej svadbe. Alebo o Wihayle a Niallovi?
"Pán Tomlinson?" oslovil ma niekto. Zdvihol som hlavu k lekárovi.
"Áno..." šepnem v očakávaní nejakej hroznej správy. Doktor sa usmeje.
"Môžete ísť za ňou," povie dotkor.
"Ale,... čo jej je?" pýtam sa.
"To vám už povie ona," odpovie lekár a odchádza. Rýchlo sa ponáhľam do jej izby. Leží na posteli, no už nie je taká bledá. Na tvári jemný úsmev, ktorý sa ešte rozšíri, keď vojdem do izby.
"Vystrašila si ma," šepnem.
"Už mi je dobre, neboj," šepne Aria, "a bozk nedostanem?" spýta sa smutne. Pobozkám ju.
"Ale čo ti je?" pýtam sa.
"Čo by si chcel radšej? Wihaylu, alebo Nialla?" spýta sa s úsmevom. Najprv mi nedochádzalo, prečo sa to pýta teraz.
"Snáď ti sedím na kábli, alebo čo?" spýta sa so smiechom. Až vtedy mi dochádza, ako tú otázku myslela.
"To je jedno zlatko, hlavne, že bude zdravé a bude naše," šepnem. Aria sa usmeje. Objímem ju...


...Stojím v kostole pred krásne vyzdobeným oltárom. Napravo odo mňa stoja moji traja najlepší kamaráti. Štvrtý čoskoro privedie ku mne moju vyvolenú. Kostolom sa rozoznie hudba. Vzápätí sa v uličke objaví Lux. V bielych šatkách vyzerá ako malá princezná. Smelým krokom kráča uličkou a rozhadzuje po zemi lupienky. Keď je Lux v polovičke uličky, vo dverách kostola sa zjaví prvá družička, potom druhá, tretia. Oni však nie sú tie, na koho čakám. S prvými tónmi svadobného pochodu sa vo dverách zjaví Harry a Aria. Je tak krásna. (outfit) Jej pohľad sa stretne z mojim. Jemne sa usmeje. Nespúšťa zo mňa pohľad. Pousmejem sa, keď vidím, ako sa kŕčovito drží Harryho. No, opätky nie sú jej silná stránka. Kráča opatrne, pomaly, ale ladne. Doznievajú posledné tóny svadobného pochodu a ona sa poslednými pár krokmi dostáva ku mne. Harry mi predá jej ruku. S úsmevom ju prevezmem. Po chvíli vyriekneme svoje sľuby a povieme si áno. Svadobný bozk začnem a musím ho aj ukončiť, pretože Aria sa odo mňa nie a nie odlepiť. Začnú tisícky gratulácií, potom presun do svadobnej sály. Náš prvý svadobný tanec. Držím ju v náručí. Hýbeme sa do rytmu pomalej hudby.
"Ja chcem svoje conversky," zakňučí mi do ucha. Zasmejem sa. To by nebola ona.
"Tak náhodou som sa díval pod náš stôl a nejakou náhodou sa tam objavili biele conversky," žmurknem na ňu.
"Už som ti niekedy povedala, ako veľmi ťa zbožňujem?" spýta sa.
"Hmm... Nie!" podpichnem.
"Klamár," zašomre.
"Milujem ťa," šepnem a dám jej jemný bozk na pery.
"Veď aj ja teba," šepne Aria.
"Milujem vás," opravím sa. Aria sa zasmeje. Pieseň doznie a my kráčame k stolu. Len čo si sadneme, sálou sa ozve búchanie lyžičkami o taniere.
"Pusu! Pusu! Pusu! Pusu!" ozýva sa sálou. S Ariou sa na seba uškrnieme a potom prepojíme naše pery. Sálou sa ozve potlesk. Sme šťastný... Dúfam, že už navždy...




Mám tu pre vás kratučkú jednodielovku :) Pokračovania mojich viacdielnych poviedok budú cez víkend ;) Dúfam, že sa vám táto moja zlátanina písaná počas dejepisu (opäť) bude páčiť :) With all love, Your Spoon Girl from May of '95