Sophia´s stories [Christmas surprise] #1

  Title: Sophia´s stories

By: Beatrix & ♀Alex♀

First story - Because of this child...

"Tak už začni!" naliehali. Usmiala som sa.

"Prvý príbeh sa odohral pred 10 rokmi. Mala som vtedy 5 rokov..."

Bolo o 10 minút 6 hodín večer! Bol posledný školský deň pred Vianočnými prázdninami. Bola som nervózna, pretože som ešte stále bola v práci a o 6 som mala dohodnuté rande. Bohužiaľ som z práce nemohla odísť.
"Pani učiteľka, kedy už prídu moji rodičia?" spýtala sa malá Sophia s plačom.
"Neviem zlatko, už som im volala najmenej 10krát. Nedvíhajú mi telefón," povedala som a objala ju. Nechápala som, ako môže byť nejaký rodič taký nezodpovedný a neprísť si po vlastné dieťa do škôlky. A ešte pár dni pred Vianocami. Rozmýšľala som čo spraviť. Nemôžem ju tu predsa nechať a nemôžem ani zrušiť rande. Je to naša prvá schôdzka. Ja som neupravená, strapatá, neprezlečená, prosto úplný opak toho, ako som dnes chcela vyzerať. Mala Sophia sa ešte viac rozplakala. Čo to má preboha za rodičov? Nechať 5ročné dieťa v škôlke a neprísť po neho.
"Vieš čo, zlatko? Ja sa len pobalím, aj ty si zbaľ svoj rupsačik a domov ťa odveziem," povedala som jej. Sophia odbehla po svoje veci. Ja som si zatiaľ v kancelárii rozpustila vlasy a trošku ich rozčesala. Mohlo to byť aj horšie. Prešla som si ústa leskom na pery. Na nič iné som nemala čas.
"Lilly? Si tu?" ozval sa hlas, ktorý mi už bol známy. Síce sa poznáme len cez internet, ale často sme si volali cez skype a tak...
"Tu som. Veľmi sa ospravedlňujem Liam, viem, že sme boli dohodnutý inak, ale po jedno dieťa mi neprišli rodičia a ja neviem, čo mám robiť," vysvetlila som mu.

"Veď tí z toho príbehu sa volajú ako mamka a ocko. A ty!" zaprotestovala Katnis.
"Ja viem," povedala som.
"A kde budem ja?" spýtala sa ma.
"Keď ma nebudeš prerušovať, možno sa dozvieš," usmiala som sa na ňu. Katnis hneď stíchla. Pozrela som sa na Liama a Lilly a usmiala som sa. Spomenula som si, ako mi vtedy pred pár rokmi, tento svoj príbeh rozprávali oni. Potom som pokračovala.

"Tak ju cestou hodíme domov. Nemáš jej adresu?" spýtal sa ma Liam.
"Pozriem sa do spisov," šepla som. Našla som si Sophiinu zložku. Nadiktovala som Liamovi adresu.
"Tá ulica je uzavretá. Niečo sa tam stalo. Neviem, či sa tam dostaneme," povedal Liam.
"Aspoň to skúsme. Ja fakt neviem, čo mám robiť. Po Sophiu vždy mama chodila medzi prvými," povedala som.
"Už mám všetko," pribehla Sophia. Keď zbadala Liama, trošku sa zarazila.
"Tak poď, Sophi, vezmeme ťa domov, dobre?" povedala som a vzala ju za rúčku.
"Áno, pani učiteľka," odpovedala mi.
"Tak poď, princezná," usmial sa na ňu Liam a vzal ju na ruky. Usmiala som sa na neho. Čakala som, že bude dudrať, že nebude súhlasiť, že naštvane odíde. No neurobil to. Ochotne nás doviezol na tú ulicu. Zastali sme ale strašne ďaleko od domu tej malej. Všade bolo kopu policajtov a dve sanitky.
"Ostaňte v aute. Idem zistiť, čo sa stalo. Ako sa volá Sophia priezviskom?" spýtal sa.
"Meraz," odpovedala som. Čakali sme v aute asi 15 minút, keď sa Liam vrátil. Ukázal mi, aby som prišla k nemu.
"Ostaň tu sedieť. Idem zistiť, čo sa stalo," povedala som Sophii. Tá prikývla. Vyšla som teda z auta a šla k Liamovi.
"Máme menší problém," povedal nervózne.
"Čo sa stalo?" spýtala som sa.
"Matka tej malej mala milenca. Jej manžel ju nachytal s ním v posteli. Vytiahol na ňu zbraň. Ju postrelil len do kolena a vyzerá to tak, že úmyselne. Potom jej milenca zastrelil priamo pred jej očami. Potom vraj otočil zbraň proti sebe. A ona sa na to celé musela dívať. Žije a tá postrelená noha je len otázkou niekoľkých týždňov, ale tej žene z toho čo videla preplo. Zbláznila sa. Polícia už pátra po najbližšej rodine, ale zatiaľ malá buďte ostane s nami, alebo pôjde do detského domova," povedal. Dívala som sa na Liama s otvorenými ústami. Nechcela som veriť ani jednému slovu, čo vypustil z úst.
"To nie," šepla som.
"Poďme odtiaľto," šepol Liam a viedol ma späť k autu.
"Kedy už pôjdem za mamkou?" spýtala sa Sophia.
"Dnes budeš spinkať u mňa, zlatko," povedala som jej.
"Ale ja chcem mamku," rozplakala sa.
"K mamke teraz nemôžeš ísť, zlatko. Ona má teraz niečo vážne, čo musí vyriešiť. Ale neboj sa, čoraz ju uvidíš," povedala som jej.
"Ja chcem mamu," zakňučala Sophia.
"Neboj sa, budeš s ňou," sľúbila som jej, "neskôr."
"Vážne?" spýtala sa.
"Vážne," ozval sa Liam. Vďačne som sa na neho usmiala. Liam ma odviezol ku mne domov.
"Poď dnu," pozvala som ho. Vďačne vošiel. Našla som Sophii nejaké oblečenie v ktorom by mohla spať. Liam sa zatiaľ hral so Sophiou. Keď som všetko pripravila, šla som ju uložiť spať. Trvalo mi hodnú chvíľu ju uspať. Podarilo sa to až Liamovi, ktorý jej začal spievať jednu z ich pesničiek. Do minúty spala ako zabitá.
"Ďakujem Liam. A ospravedlňujem sa, že som ti zrušila plány. Tento večer je jedna pohroma," vzdychla som si.
"Podľa mňa to bol pekný večer," usmial sa Liam.
"A čo na ňom bolo pekné, prosím ťa?" spýtala som sa.
"Že som bol s tebou," odpovedal mi s úsmevom.
"Vážne?" spýtala som sa.
"Už dlhšie som si istý jednou vecou a dnešok ma v tom len utvrdil," povedal.
"Čo je to?" spýtala som sa.
"Že si to najúžasnejšie dievča aké som stretol, že mi je s tebou dobre, že chcem byť pri tebe, že si prvé dievča, do ktorého som sa naozaj zamiloval,"

"A kde som ja?" spýtala sa Katnis.
"Ty sa v tomto príbehu objavíš až oveľa neskôr," povedala som jej.
"Ale to nie je fér," zaprotestovala Katnis.
"Katnis! Buď ticho! Sophia, rozprávaj..." naliehala Jamie.
"Dobre teda..."

Situácia okolo Sophie sa nevyvíjala ružovo. Vyzeralo to tak, že u Lilly bude musieť ostať celé Vianočné prázdniny, možno aj dlhšie. Stav jej matky sa vôbec nezlepšoval. Lilly bola zúfala. Nevedela čo má robiť. Nevedela už, aké lži si vymýšľať, prečo nemôže ísť Sophia za mamkou. Lilly dobre vedela, aké je to prísť o rodičov. Preto ju nechcela nechať samu v detskom domove. Liam sa však rozhodol, že obe vezme zo sebou na Vianoce domov. Trvalo mu hodnú chvíľu, kým Lilly presvedčil, no podarilo sa. A tak sa 23.12. všetci spoločne vybrali k Liamovi domov. Sophia si pozornosť všetkých užívala. Mala však jednu veľkú starosť. Čo ak ju Ježiško nenájde, keď je tak ďaleko od domova? Celý deň sa strachovala, že nedostane ani jeden darček. Nakoniec však dostala viac darčekov, ako všetci ostatní dokopy.
"Ďakujem, že sme s vami mohli byť," šepla Lilly nesmelo.
"Nie je za čo, Lilly. Ale teraz by si sa mohla trošku posunúť," usmial sa Liam.
"Prečo? Kam?" spýtala sa Lilly nechápavo.
"Len sa posuň, aby si stála tu," usmial sa na ňu Liam. Poslúchla ho.
"A teraz?" spýtala  sa Lilly.
"Imelo," zašepkal jej do ucha. Lilly hneď nadvihla hlavu. Naozaj. Liam sa na ňu zaškeril. Potom jej daroval ten najkrajší Vianočný bozk.

"A čo sa stalo zo Sophiou?" spýtala sa Katnis.
"Liam s Lilly si ju nakoniec adoptovali," usmiala som sa. Pozrela som sa na zmienenú dvojicu. "Ďakujem," šepla som smerom k nim.
"Nie je za čo," naznačili obaja perami. Vrátila som svoju pozornosť späť deťom.
"Chcete počuť ďalší príbeh?" usmiala som sa na nich.
"Áno!" zapišťali znova.