Sophia´s stories [Christmas surprise] #3

Title: Sophia´s stories

By: Beatrix & ♀Alex♀

Third story - I don´t wanna love, if it´s not you

"To nie Katnis. Oni ešte totiž žijú, ale sú šťastný, tým som si istá," povedala som a s úsmevom sa zadívala na Nialla a Angellu, ktorý si práve vymieňali sladké pusinky.
"My chceme ďalší príbeh!" zakňučala Jamie. Zasmiala som sa.
"Dobre, tak pokračujeme..."

Sedel som v obývačke môjho bytu. Díval som sa na telku, no nevnímal som, čo v nej bežalo. Rozmýšľal som nad tým, ako dlho budem ešte sám... Nie je to fér! Jediná žena ktorú milujem, je teraz niekde v Austrálii.  Už je tam skoro dva roky. Stále si neviem zvyknúť, že je preč. A zvlášť som si to uvedomoval teraz. Pár dní pred sviatkami. Otrávene prepnem kanál, keď si uvedomím, že v telke beží nejaký romantický film. Prepnem na nejaký hudobný kanál. A helemese... Som v telke...

"I know you've never loved the sound of your voice on tape; You never want to know how much you weigh..." odspievala moja verzia v TV. Pretočil som očami. Ešte aj ta pieseň mi ju musí pripomínať. Je o nej. Bola o nej, keď som ju písal, je o nej a vždy bude o nej...

Z líca som zotrel neposednú slzu a znova som prepol niekam inam. RRRrrrr...

"Väčšiu koninu už dávať nemôžu?" spýtal som sa sám seba. Zrazu sa ozval zvonček. Znudene som vstal z gauča a kráčal k dverám. Keď som ich otvoril, ostal som šokovane stáť. Ona stála pred mojimi dverami! Ona... Jediná žena, ktorú dokážem milovať!

"Anas?" šepol som v nemom úžase.

"Zavri ústa, lebo ti tam vletí mucha a objím ma!" povedala. Teraz som si už bol úplne istý, že je tu. Takto schladiť človeka dokáže len ona. Urobil som čo chcela. Poriadne som ju objal. Objímal som ju asi 10 minút.

"Ehm... Už by si ma mohol pustiť," šepla.

"Dlžíš mi objatie za dva roky," uškrnul som sa.

"To tu chceš dva roky stáť a objímať ma?" spýtala sa pobavene.

"Hm... Celkom pekný plán na dva roky dopredu," zasmial som sa.

"Pako!" zasmiala sa. Vymámila sa mi z objatia a ruky si založila na prsiach.

"Som, ale to máš na mne rada. A ešte ďalších tisíc vecí," povedal som a sebavedomo sa uškrnul.

"Počúvaj, nefandíš si ty nejako?" spýtala sa z nadvihnutým obočím.

"Ja nikdy... každý predsa vie, že ja som pán Dokonalý," povedal som.

"Narcis jeden!" sykla a buchla ma do ramena.

"Au!" predstieral som bolesť, "učil ma Zayn," žmurkol som na ňu.

"Hej jasné. A mohla by som povedať, že žiak predbehol učiteľa... Na teba sa už nechytá ani Zayn," vyplazila na mňa jazyk.

"Zato ty si sa nezmenila. Stále sa chováš ako dieťa," zasmial som sa.

"Ale to ty máš predsa na mne rád," opáčila mi so sebavedomým úškrnom.

"Možno máte pravdu slečna, možno nie,..." žmurkol som na ňu.

"Samozrejme, že mám pravdu. Tú ja mám totiž vždy," žmurkla na mňa ona. Zasmial som sa. Znova sme sa naťahovali. Ako vždy.

"Čo si dáš?" spýtal som sa.

"Poznáš ma... Alebo si už zabudol, čo pijem?" spýtala sa s úškrnom.

"Ja a zabudol? Nikdy!" odpovedal som. Vzal som dve poháre a nalial do nich whisky.

"Vieš udržať tajomstvo?" vybehla na mňa, len čo sme sa posadili.

"Po toľkých rokoch sa pýtaš toto? Dovoľ mi, aby som sa urazil!" podpichol som srandovne.

"Fajn... Ehm... Som zasnúbená. Termín je určený na 11.júna. Ja viem, že je to narýchlo, ale strašne ho milujem! Čoskoro ti ho predstavím," vysypala zo seba. Ostal som na ňu hľadieť s otvorenými ústami. Vážne povedala, čo povedala? Zasnúbená... Svadba 11.júna? Veď to je už čoskoro! Ruku som pevne stínal v päsť. Nejako som si neuvedomil, že v nej držím pohár, až kým som neucítil ostrú bolesť v dlani. Ja som ten pohár v ruke rozdrvil.

"Bože Harry! Čo to robíš?" vykríkla preplašene.

"Nič... To len... Nechaj tak," šepol som ešte stále trošku v šoku.

"Musíme ísť na pohotovosť! Tú ruku ti musia ošetriť!" hovorila.

"Ja si to ošetrím. Ty bež za svojim snúbencom. Určite ťa už čaká. Nechcem byť potom jablkom sváru, ak  náhodou začne žialiť," povedal som. Anastasia na mňa divne pozrela.

"Ale tá ruka!" zaprotestovala.

"Tá ruka je v poriadku. Choď," sykol som. Anas sa na mňa znova divne pozrela.

"Tak sa uvidíme zajtra?" spýtala sa. Len som prikývol. Objala ma a bez slova odišla. Vybral som z vrecka mobil a vytočil číslo.

"Prosím príď," šepol som do telefónu. Osoba na druhej strane neodpovedala, len zložila. O pár minút som už počul kľúče v zámke.

"Bože Hazz! Čo si to vyvádzal?" zhíkol Liam.

"Anas je späť," šepol som.

"Veď to je dobré..."

"Nie, nie je! Je zasnúbená, bude sa vydávať," šepol som.
"Práve že... Je zasnúbená, ešte nie je vydatá. Ešte stále máš šancu," povedal Liam.
"Nemyslím," šepol som.
"A kde je ten Hazza, čo sa nikdy nevzdáva?" spýtal sa Liam.
"Má zlomená srdce," sykol som.
"Skôr rozum," sykol Liam!
"Stratil som ju. Navždy," šepol som.
"Pozri, ak sa mieniš ľutovať, ja ti tu oporné rameno robiť nebudem," povedal Liam, "tak sa láskavo pozberaj, prestaň sa ľutovať, choď sa jej ospravedlniť, ako sa správaš a porozprávaj sa s ňou. Možno máš poslednú šancu!" To je typický Liam. Miesto podpory človeka schladí.
"Rob čo chceš, ja idem, doma ma čakajú," povedal mi a kráčal k dverám. Povzdychol som si.

Pohľad AnasNechápala som jeho reakciu. Čo som spravila? Musela som sa za ním vrátiť. Nedalo mi to. Chcela som vedieť, prečo tak reagoval. Keď som bola už skoro pri jeho dome, všimla som si Liama, ako vychádza z Hazzovho domu. Dobehla som ho.
"Ahoj Liam," pozdravila som ho.
"Ahoj Anas, rád ťa vidím," usmial sa na mňa.
"Bol si u Hazzu?" spýtala som sa.
"Áno, he to tvrdohlavec!" zašomral Liam.
"Prečo? Čo spravil?" spýtala som sa.
"Nespravil nič. Ale myslím si, že mal. Netuším, kedy sa z neho stal taký zbabelec že nechce povedať pravdu," povzdychol si Liam.
"O čom to hovoríš?" spýtala som sa nechápavo.
"Skús sa pozrieť do svojho srdca a pochopíš," odpovedal mi Liam, "a ak ideš za nim, nezvoň. Tu máš kľúče." Pozerala som na neho ako na zjavenie. Čo tým myslí? Čo dnes všetkým prepína, alebo čo? Neriešila som to radšej. Vybrala som sak Hazzovi. Musím zistiť, čo sa to deje. Nehlučne som vošla do bytu. Harry sedel na gauči chrbtom odo mňa. V rukách držal nejakú fotku.
"Prečo ti nedokážem povedať, čo k tebe cítim. Prečo som taký zbabelec? Nedokázal som ti to povedať, keď si odlietala do Australie a teraz už je neskoro. Milujem ťa Anas. Celé tie roky som ťa miloval. Ale bol som zbabelec. Tak mi treba. Teraz už je neskoro," vravel. Rozprával sa z mojou fotkou. O mojej prítomnosti nemal tušenia... 
"Skús sa pozrieť do svojho srdca a pochopíš," zaznelo mi znova v ušiach Liamova veta.
"A to mi povieš teraz? Po toľkých rokoch, keď som konečne zabudla a naučila sa mať rada niekoho iného? Keď som sa naučila nemyslieť na teba každú sekundu dňa? Keď som sa naučila žiť bez teba?" spýtala som sa. Harry sa strhol. Díval sa na mňa ako na zjavenie.
"Anas, ja..." začal. Postavil sa a šiel ku mne, "prepáč."
"Čo ti mám prepáčiť? Že ma miluješ? Harry, to sa nedá prepáčiť, to sa dá len oplatiť," šepla som. Zmätene sa na mňa zadíval. Nechápal, ako to myslím. Usmiala som sa. Pobozkala som ho. Na stotinu sekundy stál ako obarený. Potom ma stisol v náručí ešte pevnejšie, ako keď som pred pár hodinami prišla.
"Anas?Vieš, že stojíme priamo pod imelom?" spýtal sa pomedzi bozky.
"Viem," zasmiala som sa, "a vôbec mi to nevadí."

"A čo sa stalo s Anasinim snúbencom?" spýtala sa Darcy.
"Nakoniec to nebola Anas, kto zrušil zásnuby. Bol to práve on a skôr, ako to stihla ona..."

"Harry!" ozvalo sa domom.
"Áno?" spýtal sa Harry.
"Práve som dostala SMS. Počúvaj to: ´Ahoj Anas. Nemôžeme sa vziať, zaľúbil som sa do niekoho iného.´ Niežeby mi to vadilo, ale mohol sa so mnou rozísť aj trošku kultivovanejšie," zašomrala Anas. Harry sa zasmial.
"Zabudni už na toho debila! A poď. Naši nás už čakajú. Vianoce slávime u nás. Bude tam aj tvoja mama," oznámil jej Hazz.

"A to sa s ňou rozišiel cez SMS?" spýtala sa Darcy.
"Áno, bohužiaľ, aj také individuá vedia chlapi byť," povedala som.
"Ak sa so mnou niekto tak rozíde, nakopem ho do zadku," zvolala hrdo Darcy. Všetci sme sa zasmiali.
"A Anas a Harry boli nakoniec spolu, že?" spýtala sa Katnis.
"Áno. Po spoločných Vianociach u Harryho rodiny sa k sebe nasťahovali a odvtedy spolu žijú šťastie a ľúbia sa ešte viac, ako vtedy," zakončila som rozprávanie.
"Prosím, rozprávaj ďalší príbeh!" prosíkali deti znovu.