Sophia´s stories [Christmas surprise] #4

Title: Sophia´s stories

By: Beatrix & ♀Alex♀

Fourth story - I´m here ´cause I love you!

"A Anas a Harry boli nakoniec spolu, že?" spýtala sa Katnis.
"Áno. Po spoločných Vianociach u Harryho rodiny sa k sebe nasťahovali a odvtedy spolu žijú šťastie a ľúbia sa ešte viac, ako vtedy," zakončila som rozprávanie.
"Prosím, rozprávaj ďalší príbeh!" prosíkali deti znovu.
"Dobre, tento je ale trošku smutnejší," povedala som.

Kamaráti s výhodami... Prečo som na to vtedy pristúpila? Dobre som vedela ako sa to skončí.  On si našiel priateľku a ja som ostala sama. My sme ostali samy. Ja a naše dieťa. Viem, toto sa nikdy nemalo stať. Ale stalo sa. Teraz už je však neskoro plakať nad rozliatym mliekom. V tomto prípade doslova...

Vyliezla som z postele a šla do kuchyne. Bolo mi strašne zle. Na jedlo som sa nemohla ani pozrieť. Napila som sa trochu vody a vrátila sa do izby. Vliezla som späť do postele a začala si čítať svoju obľúbenú knihu. Aká irónia. Aj tá kniha je od neho.

Z čítania ma vytrhlo zvonenie zvončeka. Došuchtala som teda k dverám. Len čo som otvorila dvere, skoro ma prevalcovala vlna piatich idiotov.

"Christie, choď sa obliecť! vyrážame do mesta!" zahulákal Hazza.

"Vianočný punč na nás už čaká!" dodal Niall.

"Dnes s vami nikam nejdem chalani. Nie je mi dobre," odpovedala som im a dúfala, že ich to presvedčí a vypadnú. Nechcela som byť s nimi. Hlavne s ním!

"Čo ti je? Si chorá?" spýtal sa Liam starostlivo.

"Len menšie žalúdočné problémy. Asi mi nejaké jedlo nesadlo," mykla som plecami. Vďakabohu, že viem tak dobre klamať.

"Nemáme tu ostať s tebou?" spýtal sa Louis. "Hlavne ty nie," pomyslela som si.

"Nie, so mnou sa netrápte. Choďte sa baviť," povedala som.

"Nie! Ostávame! Ty si s nami tiež prečkávala všetky naše opice. Aspoň ti to nejako oplatíme," povedal Zayn. PANEBOŽE POMÁHAJ!!! Prečo nevedia pochopiť, že chcem byť sama?

"Ako myslíte. Robte si čo chcete, ja budem u seba," povedala som a odšuchtala sa do svojej izby. Teda pokúsila som sa. Moje nohy totiž vyleteli do vzduchu. Na stotinu sekundy som ostala dezorientovaná. Potom mi doplo, že si ma niekto vyhodil do náruče.

"Mám ťa," zasmial sa Louis.

"Čo robíš?" sykla som.

"Si strašne bledá. Ešte tu niekde odpadneš. Radšej ťa odnesiem," povedal. Zrazu sa stará. Odniesol ma do izby a položil do postele.

"Ďakujem," zašomrala som.

"Povedz mi pravdu. Naozaj ti je zle, alebo si sa nás len snažila zbaviť?" spýtal sa.

"Aj keby som sa vás snažila zbaviť, nevyšlo to," odsekla som.

"Christie, povedz mi pravdu. Čo sa s tebou deje?" spýtal sa.

"Čo sa do riti staráš? Choď si za tou svojou a staraj sa o ňu. Ja sa o seba postarám aj sama," zvrieskla som na neho.

Pohľad Louis:

Nechápal som prečo na mňa tak vybehla. Čo som jej spravil?

"Christie,..."

"Christie čo? Nič! To je tak ťažké pochopiť že ťa tu nechcem?!" zvrieskla.

"Christie! Povedz mi čo sa stalo? Čo som urobil?" spýtal som sa. Ona moju otázku ignorovala. Vyliezla z postele a pozrela sa na mňa.

"Tam sú dvere!" povedala.

"Christie!"

"Vypadni!" zvrieskla. Radšej som poslúchol, no keď som predchádzal okolo nej, zrazu sa jej telo skrútilo v akomsi kŕči. S bolestivým vzlykom klesla na zem. V momente som kľačal pri nej.

"Christie, čo sa deje?" spýtal som sa.

"To bolí," vzlykla. Po lícach jej tiekli slzy. Držala sa za brucho.

"Liam!" zakričal som. Žiadna odpoveď.

"Do piče kde ste všetci zmizli!" zvrieskol som ešte hlasnejšie. Vtedy dobehli Liam a Niall.

"Čo sa deje?" spýtal sa Niall.

"Neviem, ale volaj sanitku!" povedal som.

"Autom tam budeme skôr," namietol Liam a rozbehol sa dolu. Zdvihol sa Christie znova do náruče. Niečo mrmlala pomedzi vzlyky, no nebolo jej vôbec rozumieť.
"Louis! Ona krváca," povedal Niall. Obzrel som sa na miesto, kde som ešte pred chvíľou pri nej kľačal. Na podlahe bola krv.

"Rýchlo! Musíme ísť," povedal som. Zbehol som po schodoch aj s ňou v náručí. Liam už sedel za volantom s naštartovaným autom. Niall mi pomohol uložiť Christie na zadné sedadlá a šiel si sadnúť dopredu. Ja som sedel vzadu pri nej. Harry zo Zaynom už zrejme boli na polceste k nemocnici. Šli dopredu, aby zabezpečili doktora, kým mi prídeme. Dlho ma k nej nechceli pustiť. Čakali sme v čakárni asi hodinu, možno aj viac. Keď ju konečne previezli na izbu, nič nám nechceli povedať. Vraj si pacientka neželá, aby sme vedeli, čo sa deje. Čo je to za blud? Christie by to neurobila.

"Prišla Christie o bábätko?" spýtala sa Samantha. Najstaršia z detí.
"Neprerušuj ma a dozvieš sa," usmiala som sa.

Asi po troch hodinách v nemocnici ju pustili domov. Celý čas, čo sme šli domov, nepreriekla ani slovko. Bola celý čas ticho. Dívala sa von oknom niekam do neznáma. Snažil som sa nadviazať rozhovor, no ona vôbec nereagovala. Doma sme ju uložili na gauč a zabalili do deky. Doktor nám síce nechcel povedať, čo jej je, ale dal nám podrobné inštrukcie ako sa o ňu starať. S chalanmi sme sa dohodli, že sa pri nej budeme striedať, aby nebola sama. Prvú službu som si vzal ja. Harrymu som povedal, nech ma príde vystriedať až ráno. Snažil som sa s ňou hovoriť, snažil som sa, aby aspoň komunikovala. Ona však len sedela na gauči a hľadela nevedno kde. Až po dlhej chvíli sa ozvala.
"Prečo neodídeš? Už som ti povedala, že ťa tu nechcem," povedala. Nie však nahnevane. Vravela to pokojne.
"Povedz mi jeden vážny dôvod, prečo by som mal odísť a odídem," povedal som jej.
"tvoja priateľka," vyslovila. Zasmial som sa.
"Myslíš Alex? Vyšiel som si s ňou raz von. To neznamená, že je moja priateľka. A ani sa mi nepáči. Je taká, trošku namyslená!" povedal som jej.
"Prečo nás nenecháš na pokoji? Už som ti povedala, že ťa tu nechceme. Odíď, prosím! Nenič nás ešte viac!" zakňučala.
"Nás?" šepol som nechápavo.
"Mňa a MOJE dieťa!" vysvetlila.
"Naše dieťa?" spýtal som sa.
"Moje dieťa," opravila ma, "to svoje si zabil!"
"Ako to myslíš?" spýtal som sa. Nechápal som, ako to mohla povedať. Nechápal som prečo.
"O to tvoje som prišla pred par hodinami! Už tu ostalo len to moje!" šepla a po lícach sa jej začali liať slzy.
"Christie, upokoj sa. Takto si len priťažíš. Som s tebou. A budem s tebou pretože ma potrebuješ. Nech už vravíš čo chceš," povedal som jej.
"Neostávaj so mnou z ľútosti," šepla.
"Toto nie je ľútosť, Christie. Kamaráti s výhodami, to už pre mňa dávno neplatilo. Už dlhšie som ťa bral ako niečo viac. Viem, spravil som chybu, keď som šiel von s Alex, ale ty si jediná, s kým chcem byť," povedal som jej.
"Vážne?" spýtala sa.
"Úplne vážne," povedal som jej, "ľúbim ťa, Chistie."
"Aj ja teba, Loui," šepla. Jej pery sa roztiahli do jemného úsmevu.
"Je mi ľúto, čo sa stalo. Je to moja chyba. Nemal som sa s tebou hádať. Neprišli by sme o to druhé bábo. Prepáč mi to," šepol som jej.
"Nie je to tvoja vina. O to dieťa by som prišla tak či tak. Podľa lekára to boli dvojvaječné dvojičky. Jedno vajíčko sa však neusadilo v maternici. Preto mi bolo tak zle. Prišli by sme oň tak či tak. Keby sa nestalo čo sa stalo, musela by som ísť na potrat a mohlo sa stať, že by sme prišli o obe," povedala Christie, "preto som nechcela, aby vám lekári niečo vraveli. Potrebovala som to najprv vstrebať sama. Nejako sa s tým vyrovnať."
"Nemusela si sa s tým vyrovnávať sama, bol by som pri tebe," namietol som.
"Lenže ja som to potrebovala. Vyrovnať sa s tým sama a nájsť silu pre druhé bábo. Pre moju... našu dcérku," šepla.
"Dcérku?" spýtal som sa.
"Áno, dcérku!" usmiala sa.

"A aké meno tej dcérke dali?" spýtala sa Sam.
"Samantha," usmiala som sa. Sam sa zvedavo pozrela na svojich rodičov. Asi jedinej jej došlo, že tie príbehy čo rozprávam sú o ich rodičoch.
"Ešte máš jeden príbeh, že? Posledný?" spýtala sa po chvíľke.