You killed my inspiration [Story of our parents] Part 4

Title: You killed my inspiration [Story of our parents]
By: Beatrix & ♀Alex♀
Part 4 - Mamine denníky

Tentoraz nie po štyroch mesiacoch... sme dobré :D

V minulej časti
"Tatííííí! Ujo Niall prišiel o ruku!" zapišťala Annie. Všetci sme spozorneli. Annie dobehla do izby z bábikou Nialla s odpadnutou rukou.
"Annie! Už som ti vravela, že keď sa hráš z bábikami a niečo sa im stane, máš zdôrazniť, že ide po bábiku!" karhala ju El. Louis bábike Niallovi ruku opravil a Annie znova zmizla v izbe.
"Takéto infarktové stavy nám robí stále," zašomral Louis. S Lucasom sme sa zasmiali.


Okolo desiatej sme sa aj s Lucasom pobrali spať. Lucas šiel do Cameronovej izby. Ja som mala pre seba celú hosťovskú. Nemohla som však zaspať, tak som si vybrala jeden z maminých denníkov. Začala som si v ňom listovať. Potom som sa rozhodla, že si niečo prečítam.

24.2.2012
Znova sme sa s Lacey pohádali. Vraj ju zanedbávam. Vraj nechápe, čo ma na tom písaní tak baví. No tak ma to baví! Čo je na tom také zlé. Ľudia majú všelijaké koníčky.
Prečo vlastne tak rada píšem? Ani neviem. Proste ma to baví. Môj denník by vedel rozprávať. Teda, skôr denníky. Mám ich takú kopu, že na nich mám samostatnú veľkú krabicu, kde si tie zapísané odkladám. Druhá krabica je zas zaplnená zošitmi z príbehmi. Väčšinu príbehov mám ale už v PC. Najviac ma v poslednom čase baví Fanfiction. Mám svoj vlastný blog, kde píšem ffky s 1D. Keby to chalani vedeli, asi by ma zabili. Nenávidia ten blog. Vždy keď počúvam, aký sú rozčúlený, že to dievča s prezývkou *Styles´s kitty* napísala novú poviedku o nich, musím sa vypariť, aby som pred nimi nevybuchla od smiechu. A to nevravím aký sú naštvaný, keď je ešte náhodou niektorá z tých poviedok 13+, alebo ešte horšie 18+. Ja viem, že by som si mala dávať bacha, ale mňa to strašne baví keď sa tak hnevajú. Ešte ich náročky upozorňujem, že na blogu je nová poviedka. Baví ma, ako potom chodia po dome nadávajúc a šomrajúc. Ale za tie úchylné si môžu samy! Hlavne Louis a Zayn. Keby v noci tak nevrieskali, keď tu je El, alebo Perrie, tak by som si nepredstavovala, čo asi robia a potom by som o tom nepísala. To je najväčšia blbosť, akú som kedy napísala. Samozrejme, že by som ich písala aj tak. Ale ako výhovorku to použiť môžem. Najhoršie na tom je, že mám izbu medzi Zaynom a Louisom, takže som vždy skoro v centre diania. Niekedy mi to príde trochu divné, písať o Louisovi, keď je to môj bratranec, ale väčšinou keď píšem, nesústredím sa na osoby, ale na dej a tak sa od toho trochu odosobním. Jediný človek, o kom si písanie fakt užívam, je Harry. Najradšej píšem o ňom. O ňom je hlavne veľa tých perverzných. Áno, som do neho buchnutá! A ako veľmi! Lenže, on si ma nevšíma. Ma tie svoje ku*vičky. Každú noc inú. Stále keď hovorí chalanom, aká bola tá alebo tá dobrá, puká mi srdce.
"Sophia! Je tu ten tvoj Lucas!" zakričal Louis.
Áno, mám frajera. A áno, tušíte správne! Začala som s nim chodiť, len aby Harry žiarlil. A nevychádza to, čo ma serie ešte viac! Zišla som schody. Lucas už sedel v obývačke s chalanmi.
"Ahoj láska," pozdravil ma.
"Ahoj," povedala som mu a dala mu rýchlu pusu. Stiahol si ma k sebe na kolená. Sedel v kresle a ja na ňom. Majetnícky ma objal rukami. Ukradomky som pozrela na Harryho. Sedel na mieste a zachmúrene Lucasa pozoroval. "Žeby žiarlil?" bola moja prvá myšlienka. Tú som ale hneď zavrhla. Toto som už skúsila tisíckrát a nikdy doteraz takto nereagoval, tak prečo teraz? Zrejme je len nešťastný, že na dnes večer nikoho nemá. Usmiala som sa na Lucasa. Ten mi úsmev opätoval a vzápätí sa prisal na moje pery. Chvíľku som spolupracovala. Odlepili sme sa, keď Louis zhíkol.
"Harry, preboha čo robíš?" zvrieskol, keď Harry vyletel z gauča ako zmyslov zbavený. Mobil mu pritom vypadol z ruky. Zdvihla som ho zo zeme a jemne sa uchechtla. Čítal jednu z najnovších poviedok. Tú s ním, čo som napísala včera večer. Tú 18+.

Trošku prekvapená som čítala tieto riadky. Mama s otcom o ich začiatkoch často rozprávali. Toto však elegantne vynechali. Moja mama písala úchylné poviedky o mojom otcovi? FUJ! Znechutene som zavrela denník a položila ho na nočný stolík. Nedalo mi to však! Po chvíli som ho znova vzala do rúk. Chcela som vedieť, čo sa dialo ďalej...


Poznámka autoriek: Hoy, my sweet carrots! Ako sme sľúbili, sme tu skôr ako po 4 mesiacoch :D Dúfam, že sa vám táto časť bude páčiť. Krásnych 14 hodnotení a 3 komentáre... Veľmi pekne ďakujeme...
Túto časť chceme venovať XoXoKoKso, Ksichtík a Carol-SteCarol
Znova pre novú časť aspoň dve komentáre...
Love ya! Beatrix & ♀Alex♀