You light up my world... Part 37 1/2

Title: You light up my world

By:♀Alex♀

Part 37 (1/2) - Opekačka a iné záležitosti

Špeciálne venovanie...

V minulej časti
"Čo ideme robiť teraz?" spýtal sa Louis.
"Žiadne aktivity!" zdvihol varovne palec Liam, keď sme sa s Perrie nadýchli, že niečo povieme.
"Fajn," zadudrali sme obe.
"Poďme von, spravíme si menšiu opekačku," navrhol Niall.

Všetci sme súhlasili. Koniec koncov, vonku bolo pekne, tak prečo to nevyužiť?  Chalani nakládli drevo a zapálili oheň. Všetci sme si posadali okolo ohňa a rozprávali sa o všeličom možnom. Po chvíli sme sa všetci smiali, lebo sme začali jeden na druhého vyťahovať vtipné historky. Keď sa začalo stmievať, ospravedlnila som sa, že musím ísť uložiť Lacey. Bola taká unavená, že zaspala, len čo som ju vložila do postieľky. Okolo pása som pocítila silné ruky a potom hneď bozk na krk.
"Zayn," šepla som užívajúc si bozky, ktorými zasypával môj krk.
"Už zaspala?" spýtal sa Zayn. Jemne som prikývla.
"Bolo to na ňu veľa. Príliš veľa nových tvárí naraz," poznamenala som. Zayn si ma otočil k sebe a vrhol sa na moje pery. Usmiala som sa a bozky mu opätovala. Rukami som mu okamžite objala krk a pritisla sa k nemu bližšie. Zayn ma popostrkoval dozadu, až kým som sa neocitla natlačená úplne na stene. Neuveriteľne sa mi páčilo, čo robil. Keď mi začal vyhrňovať tričko, trošku som sa odtiahla.
"Zayn, mali by sme ísť dolu," šepla som. Dosť ťažko sa mi rozprávalo, lebo keď som odpojila naše pery, jeho pery znova skĺzli k môjmu krku.
"Mali by sme ostať tu," zaprotestoval Zayn pomedzi bozky.
"Budú nás hľadať, ak budeme dlho," zasmiala som sa.
"V tom prípade, musíme byť rýchli," pošepol a ja som už ďalej neprotestovala. Túžila som po ňom rovnako, ako on po mne, aj keď som nechápala, kde sa to vo mne zrazu berie.
"Zobudíme Lacey, poďme vedľa," šepla som ešte rýchlo a behom minúty sme sa ocitli v mojej izbe.  Vedeli sme, že nemáme veľa času. Vyzliekali sme sa, kým sme sa prepracovávali k posteli. Popostrčil ma a ja som s ľahkosťou dopadla na posteľ. Stihla som sa pozrieť trošku nižšie a zháčila som sa. Kde sa toto do mňa sakra vošlo? Ako sa to do mňa vojde znovu? Zayn sa uchechtol, keď si všimol môj omámený pohľad a ja som sa začala červenať, že ma nachytal.
Naklonil sa nado mňa a pobozkal ma. Začala som mu bozky opätovať. On nás pretočil a zrazu som ja sedela na ňom. Stále ma bozkával a jeho ruky behali všade po mojom tele. Nakoniec sa jedna ustálila na jednom mieste a to v mojom lone. Začal ma tam hladkať a ja som zavzdychala do jeho úst. Zayn sa usmial a znova nás pretočil.
"Chcel by som sa s tebou hrať, ale nemáme čas. Možno inokedy, baby," pošepol mi do ucha a potom ma znova jemne pobozkal. Cítila som, ako sa pomaly začal ponárať do môjho vnútra. Zaklonila som hlavu a z úst mi ušiel hlasný vzdych.  Zayn sa rýchlo rozpohyboval. Obmotala som nohy okolo jeho pása. Zayn vyhľadal moje ústa a znovu ich prepojil vo vášnivom bozku. Otvorila som oči a vyhľadala Zaynov prenikavý pohľad. Sledovala som jeho oči a on tie moje. Obaja sme boli ako v extáze a ešte k väčšej sme sa blížili.
"Zayn!" vydýchla som, keď sa moje telo stiahlo v kŕči slastného orgazmu. Zayn tiež v momente strnul no neprestával ma bozkávať. Po chvíľke sme sa odpojili. Z úsmevom na perách si ľahol vedľa mňa a vtisol mi bozk na čelo.
"Mali by sme sa vrátiť," povedala som a vstala z postele. Začala som sa obliekať späť do svojho oblečenia.  Keď som už mala na sebe späť plavky, čo som mala na sebe celý deň, Zayn sa na mňa znova natisol a objal ma okolo pása.
"Už viem, čo ma tak dráždi! Tie tvoje plavky! Už ráno som mal chuť ti ich vyzliecť!" zasyčal mi do ucha. Usmiala som sa a jemne ho od seba odtisla. Obliekla som si späť kraťasy a tričko. Zayn sa tiež obliekol.
"Čo povieme, že kde sme tak dlho boli?" spýtala som sa.
"Keby niečo, hľadali sme toto," povedal a otvoril šuflík a vybral z neho zošit z mojimi "piesňami".
"Odkiaľ o ňom vieš?" spýtala som sa vyhúkane.
"Vybaľoval som ťa, kým si bola v nemocnici, zlatko. Už dávno o ňom viem," usmial sa a pobozkal ma.
"To nič nie je. Neberiem to zo sebou!" zaprotestovala som.
"Zlatko, tie texty sú skvelé! Mala by si sa o ne podeliť!" povedal Zayn a v ruke už držal moju gitaru.
"Zayn, ja neviem," pošepla som.
"Dôveruj mi," stisol mi ruku a ťahal ma dolu.
"Kde ste sa stratili holúbkovia?" podpichol Louis.
"Dúfam, že posteľ ešte žije," dodal Harry.
"Na čo vy hneď nemyslite! Alex nemohla nájsť zošit zo svojimi piesňami!" povie Zayn skôr, ako ho stihnem zastaviť.
"Ty píšeš?" vyhŕkla Diana.
"Ty spievaš?" vyhŕkla Perrie
"Nie," protestovala som okamžite a zošit schovala za chrbtom.
"No a toto sa dialo hore 15 minút!" zašomral Zayn. Pretočila som očami. To čo sa tam v skutočnosti dialo sa mi páčilo viac. Ale to oni vedieť nemusia.
"Ale no ták! Alex, ukáž nám to," začala Diana.
"Nie," okamžite som cúvla dozadu, no narazila som do Zayna, ktorý  sa postavil za mňa, aby mi presne v takomto úteku zabránil. Vytrhol mi zošit z ruky.
"Zayn!" zvolala som rozčúlene. On ten zošit zdvihol do výšky a ja som skončila, pretože som nižšia a skákať jak debilko tu fakt nebudem. Zvolila som inú taktiku. Psie oči.
"Zayn, vráť mi ho," šepla som a doslova ho hypnotizovala pohľadom.


Pohľad Zayn
"Zayn, vráť mi ho," šepla a robila psie oči.
"Ee," zakrútil som záporne hlavou.
"Zaynie, prosím," šepla znova.
"Iba ak zaspievaš niečo svoje," stanovil som si podmienku. Alex sa zachmúrila a chvíľu sa na mňa dívala vražedným pohľadom.
"Neviem spievať," zamumlala.
"Ale vieš!" povedal som a stále držal zošit vysoko na hlavou. Alex sa ešte viac zamračila.
"Tak fajn," zamumlala. Ruku som spustil dole a podal som jej zošit. Ako ja zbožňujem ten náš výškový rozdiel. Sadla si na gauč a vzala si gitaru. Listovala v zošite a frustrovane sa mračila.
"Túto," zastavil som ju na jednej strane. Text tej piesne sa mi strašne páčil a chcel som tú pieseň počuť spievanú v jej podaní. (O týchto veciach nemám ani tušenia, tak dúfam, že som akordy napísala správne, ak nie, dopredu sa ospravedlňujem. Viem len jedno a to že tá pieseň znie zabito v gitarovej verzii, aj keď bohužiaľ sa mi žiadny gitarový cover tejto piesne nepodarilo nájsť. Tá pieseň je veľmi málo známa a aj mne ju na gitare hrala len Beatrix, ktorá odmieta nahrať video pretože to vraj hrať nevie, čo je najväčšia blbosť, akú som kedy počula... Ale už späť k príbehu...)
Nesmelo začala hrať krátky úvod prestriedaním 4 akordov: G, D, Em7,Cadd9.

Now nothing can touch me,     
I’ve seen what I can be,
Lonely I’ve walked through the fire
Now nothing can touch me,
I’ve seen what I can be,
Lonely I’ve walked through the fire
But I’m still alive.

Would ya climb up the mountain?
Would ya battle the ocean?
Would ya give just to loose it all?
I’ve been living my life and
Try to learn ever lesson,
Now I see why I fight and I fall.

When the roads not to wide. (not to wide)
Then trust the heart never lies. (heart never lies)

Now nothing can touch me,     
I’ve seen what I can be,
Lonely I’ve walked through the fire
Now nothing can touch me,
I’ve seen what I can be,
Lonely I’ve walked through the fire
But I’m still alive... (celá pieseň a s textom)


Jej hlas sa krásne niesol terasou a všetci na ňu hľadeli s otvorenými ústami. Niall sa počas druhého refrénu pridal so svojou gitarou. Keď dospievala, svoj pohľad sklopila k zemi, akoby čakala na nejaký rozsudok. Keď boli všetci ticho zdvihla hlavu, aby zistila, čo sa deje. Keď zistila, že sa na ňu všetci vyjavene dívajú, znova sklopila pohľad, tentoraz celá červená v tvári.
"A ty že nevieš spievať?" spamätala sa prvá Jesy.
"Ako sa ti darilo tento hlas ukrývať pred nami toľké mesiace?" spýtal sa Liam.
"Ja som vám vravel, že moje zlatíčko je výnimočné," pousmial som sa a objal moje zlatko okolo pása. Alex sa jemne usmiala.
"Zahraj ešte niečo," prosíkala Perrie a prisadla si k Alex z druhej strany.
"Tak si vyber," usmiala sa Alex a podala Perrie zošit. Tá chvíľu listovala a nakoniec si vybrala poslednú pieseň v zošite. Niečo Alex pošepla a tá s červeňou v lícach prikývla...


Poznámka autorky: Viac ako 2500 slov, dámy a páni! To je presne dôvod, prečo som sa nakoniec rozhodla rozdeliť túto časť na dve časti. Dúfam, že sa časť páčila...
Túto časť chcem špeciálne venovať istej osôbke, ktorá musí znášať moje emočné zmeny (a občasné vyžieranie chladničky) každý deň 24 hodín... Patrik, táto časť je pre teba... Aj keď ty zrejme tento príbeh nečítaš. Aj tak mám nutkanie ti túto časť venovať.
TessMalik; Lola; Natt; MichaelaMackov; táto časť je aj pre vás...With all love Your Wild Pregnant Crazy Mofo Alex & little girl inside :) xx