You killed my inspiration [Story of our parents] Part 13

 

 Title: You killed my inspiration [Story of our parents]
By: Beatrix & ♀Alex♀
Part 13 | Daddy knows

V minulej časti:
"Fajn, myslím, že my dvaja musíme hodiť reč. Netúžim byť tak skoro starý otec," povedal otec a vstal od stola.
"Oci, to nie..." vydýchol som.
"Ale áno, tak poďme!" povedal otec a ťahal ma preč zo stoličky. Mama s Annie sa na nás dobre zabávali. Panebože pomáhaj! Čaká ma rozhovor o "včeličkách a kvetinkách". Annie si to vypije! Bonzáčka jedna!



Pohľad Lottie (mesiac a pol neskôr):
"Ja... Myslím, že by sme to už mali povedať môjmu otcovi. Sme spolu mesiac a pol. Myslím, že už bolo dosť tajomstiev," šepla som. Sedeli sme na mojej posteli. Teda, on sedel na mojej posteli, ja na jeho kolenách.
"Ak si na to pripravená, ja s tým nemám problém," povedal Cam.
"Som, ale neviem, ako mu to mám povedať," šepla som.
"Porozprávame sa s ním. Budem pri tebe," usmial sa Cam.
"Si úžasný," usmiala som sa a vlepila mu jemnú pusu. Pritiahol si ma viac k sebe a prehĺbil náš bozk. Zašla som mu prstami do vlasov a on svoje ruky pevnejšie upevnil okolo môjho pásu.
"Charlotte Daisy Styles, čo má toto znamenať?!" ozval sa otcov mohutný hlas. Rýchlosťou blesku sme sa od seba s Camom odtrhli.
"Oci, ja..." chcela som niečo povedať, no Cam ma predbehol.
"Pán Styles, milujem vašu dcéru a nikdy by som jej neublížil. Chodíme spolu mesiac a dnes sme vám to chceli povedať, lenže sme nestihli. Chcel som vás požiadať o vaše povolenie, aby som s ňou mohol chodiť, tak vás oň žiadam teraz. Ak vašej dcére niekedy ublížim, môžete ma rovno zabiť," povedal Cam a ja som len udivene zalapala po dychu. Otcov výraz sa pomaly menil z nasraného na výraz, ktorý som nevedela identifikovať.
"Fajn. Tým, že ma žiadaš o povolenie vidím, že to myslíš vážne. Ale sledujem ťa. Uvidím ju RAZ plakať kvôli tebe a bude mi jedno, že si syn môjho najlepšieho kamaráta. Živý sa z toho nedostaneš," povedal otec a odišiel z izby.
"Fúúha..."
"Tak to bolo..." zasmiali sme sa nervózne.
"A dvere na izbe budú vždy otvorené!" vrátil sa otec.
"Samozrejme oci," povedala som hneď. Otec sa otočil a znova odišiel. Pozrela som na Cama. Ten sa však tváril, akoby sa nič nedialo.
"Ty si z toho nič nerobíš?" spýtala som sa ho.
"Nie, pretože nemám v pláne ti ublížiť," pošepol a pritiahol si ma späť do náruče.
"Čo si povedal otcovi si myslel vážne?" spýtala som sa po chvíľke.
"Celkom vážne," povedal Cam, "dúfam, že o tom nepochybuješ."
"Aj to, že ma miluješ?" spýtala som sa. Cam sa usmial.
"Všetko, každučké jedno slovo," šepol a pohladil ma po tvári.
"Povedz to znova," šepla som.
"Milujem ťa," zašepkal mi do ucha. Usmiala som sa.
"Aj ja teba," šepla som mu späť.
"Milujem ťa, milujem ťa, milujem ťa, milujem ťa! Budem ti to opakovať stále, len aby som videl tie iskričky v tvojich očiach, keď to vyslovím. Milujem ťa, milujem ťa, milujem ťa!" šepkal a pomedzi svoje slová ma nežne bozkával na krku. Privrela som oči a užívala si jeho bozky. Bože, tie bozky sú tak príjemné...
"Čo ak otec nebude chcieť, aby sme boli spolu?" spýtala som sa.
"Budem o teba bojovať, kráska moja. Raz budeš mojou ženou, to si pamätaj. A dovtedy budem bojovať s každým, kto by ťa chcel odo mňa odtrhnúť. Neopustím ťa, pokiaľ o to sama nepožiadaš," pošepol. Chvíľu som sa na neho mĺčky dívala. Nevedela som, čo mu mám na to povedať. Snažila som sa nájsť hodné slová, lenže žiadne neprichádzali.
"Nemusíš mi odpovedať, len si moje slová zapamätaj," pošepol a pobozkal ma na čelo, "musím ísť. Je dosť neskoro. Radšej idem, než ma tvoj otec vlastnoručne vynesie v zuboch."
Zasmiala som sa. "Blázonko!"
"To má byť prezývka? Existujú aj krajšie, no beriem aj túto..." zaškeril sa na mňa. Pretočila som očami.
"Vyprevadím ťa," povedala som. Vyšli sme z mojej izby a šli dolu do obývačky. Cam sa rozlúčil s Lucasom, Darcy a mamou a ja som ho vyprevadila k dverám.
"Vidíme sa zajtra v škole," šepol s úsmevom.
"Samozrejme," usmiala som sa.
"Milujem ťa," pošepol a pobozkal ma.
"Aj ja teba," šepla som, keď sme sa od seba odtiahli.
"Pa."
"Pa."
Rozlúčili sme sa a Cam sa vybral smerom k ich domu. Ešte chvíľku som stála vo dverách a sledovala, ako odchádza. Aj on sa párkrát otočil a vždy mi zamával. Vošla som späť do domu až keď sa mi stratil z dohľadu.
Mám úžasný život! Moji rodičia sa už vyše mesiaca ani raz nepohádali a mám toho najúžasnejšieho priateľa na svete! Proste skvelý život!


Poznámka autoriek:Beatrix mi prenechala priestor, za čo som jej vďačná... Chcela by som sa poďakovať za blahoželania, ktoré ste mi ponechávali rôznymi formami, či už v komentároch, na maily, či fb :) Som rada, že so mnou zdieľate moju radosť. Snáď sa mi čoskoro podarí presvedčiť priateľa, aby som mohla niekam uverejniť aspoň jednu Diankynu fotku, aby ste sa mohli pokochať tým prekrásnym stvorením...
Teraz už k príbehu: Doslova som si vykňučala túto trošku presladenú časť u Beatrix. Tá totiž chcela rovno prejsť k zápletke... Ja som vám ale chcela dať ešte niečo sladučké pred tým, ako sa dej poriadne skomplikuje... Ale nebudem spoilovať, počkajte si na to... :*
Venujeme: Carol-SteCarol; Miss Nobody, Bonnie, Bebs, Sona, #StylesKonda, Stylesonka001
3+ pre ďalšiu...
PS: nezabudnite, že tento príbeh si môžete hocikedy prečítať aj offline, ak si ho pridáte do svojej knižnice na wattpade a máte túto aplikáciu v mobile, či tablete ;)
http://www.wattpad.com/story/15774693-you-killed-my-inspiration-story-of-our-parents-sk
LOVE YA! Beatrix & ♀Alex♀