You killed my inspiration [Story of our parents] Part 14 2/2

Title: You killed my inspiration [Story of our parents]
By: ♫BeaLex♀ (Beatrix & ♀Alex♀)
Part 14 2/2 | First kiss?

V minulej časti
Usmiala sa na Lucasa, ktorý práve vošiel do obývačky a došli mu slová.
"Páni..." dostal zo seba na koniec a Sophia sa znova červenala, "vyzeráš báječne."
"Ďakujem," usmiala sa na neho Sophia.
"Ideme?" spýtal sa jej Lucas. Sophia len jemne prikývla. Spolu odišli a Harry mal v tej chvíli chuť niečo rozmlátiť...



Pohľad Harry (ešte stále sme v minulosti)
Boli preč už cez štyri hodiny. Naozaj u neho prespí? Nie, to nemôže! Nemôže dať Lucasovi, čo má patriť mne. Nesmie!
Počkať, čo? Čo to trepem! Mne už fakt riadne drbe. Povzdychol som si. Vo vrecku mi začala vibrovať mobil. Keď som pozrel na číslo, ruky sa mi roztriasli.
Sophia.
"Áno?" spýtal som sa.
"Harry! Vďaka Bohu!" zavzlykala.
"Čo sa stalo? Ublížil ti?" vyhŕkol som hneď.
"Vybúrali sme sa. On... Je v bezvedomí. Ja neviem, čo mám robiť," plakala.
"Pšššt, povedz mi kde sa nachádzaš. Potom zlož a zavolal pohotovosť, dobre? Idem po teba," povedal som jej. Opísala mi, kde je a potom zložila. Vybehol som z domu a rýchlo nasadol do auta.
Znovu sa mi rozzvonil mobil.
"Čo je Soph?" spýtal som sa.
"Ja sa bojím. Chcem ťa počuť! Kedy prídeš?" plakala do telefónu.
"Už som skoro tam. Vydrž. Bolí ťa niečo? Si zranená?" vypytoval som sa jej.
"Bolí ma ruka," pošepla.
"A čo on?" spýtal som sa.
"Ja... ja neviem... Nepreberá sa. Bojím sa, Harry. Bojím sa!" znova sa rozplakala.
"Pšššt, pokojne. Už som blízko. Neboj sa, o chvíľočku som pri tebe," tíšil som ju. Začul som sirénu sanitky. Stiahol som sa na bok a vzápätí sa za ňu okamžite zaradil. Celý čas som z mobilu počul Sophiin plač. Snažil som sa s ňou hovoriť, no ona mi už neodpovedala, len plakala. Tipoval som, že upadla do šoku. Zastal som za sanitkou a vybehol z auta. Auto bolo riadne rozbité, hlavne na Lucasovej strane. Ak to ten chalan prežije, bude to zázrak. Sophia sedela na zemi neďaleko auta v záchvatoch plaču. Hasiči sa práve snažili opatrne dostať Lucasa z auta. Rozbehol som sa k Sophii, no zastavili ma záchranári.
"Ona mi volala. Neupokojí sa, kým nebudem pri nej," povedal som im.
"Udržiaval ste ju na linke?" spýtal sa jeden zo záchranárov. Ďalší kľačal pri nej a snažil sa s ňou komunikovať.
"Snažil som sa, no posledné dve minúty už iba plakala a neodpovedala," povedal som.
"Sťažovala sa na niečo?" spýtal sa lekár.
"Na ruku, na nič iné," odpovedal som. Lekár ma nechal k nej ísť. Sadol som si vedľa nej.
"Sophia, tíško, som pri tebe," šepol som a pohladil ju po vlasoch.
"Je v šoku a má zrejme zlomenú ruku. To však ukáže až rengen. Pre istotu ju však musíme kompletne vyšetriť, aby sme predišli otrasu mozgu, či vnútornému krvácaniu. Musíme mať istotu, že je naozaj v poriadku," povedal jeden zo záchranárov.
"A čo Lucas?" spýtal som sa.
"Je vo veľmi vážnom stave. Viac vám momentálne neviem povedať," povedal, "vezmeme ich oboch do nemocnice, tam sa dozviete viac."
"Dobre, ďakujem," povedal som. Oboch naložili do sanitiek. Sadol som do auta a pokúsil sa dovolať Louisovi. Naskočila mi však len odkazovka.
"Louis, príď čo najskôr do nemocnice. Ide o Sophie. S Lucasom mali nehodu. Vyzerá to, že Soph nič vážne nie je, no Lucas je na tom horšie. Príď čo najrýchlejšie," nechal som mu správu. Potom som naštartoval a vydal sa smer nemocnica.
"Kde nájdem Sophiu Tomlinson? Práve ju sem priviezli?" spýtal som sa.
"Ste Harry Styles?" spýtala sa ma druhá sestrička.
"Áno," prikývol som.
"Poďte so mnou," povedala sestrička. Nasledoval som ju.
"Musíte sa obliecť a ísť s nami na ošetrovňu. Normálne tam ľudí nepúšťame, no pacientka sa odmieta dať ošetriť. Jediné čo kričí je vaše meno a nenechá nikoho, aby sa k nej priblížil," vysvetlila sestrička.
"Dobre. A čo Lucas? Ten, čo šoféroval," spýtal som sa. Neznášam ho, no smrť by som mu neprial.
"Jeho stav je veľmi vážny. Je na sále. Nič bližšie vám zatiaľ neviem povedať," povedala mi sestrička. Vošli sme do malej miestnosti. Sestrička ma navliekla do toho divného oblečenia, čo doktori nosia na sálu. Na hlavu mi dala tiež tú ochrannú čiapku, či čo to je. Až potom ma pustila na ošetrovňu.
"Soph," šepol som. Sophia sa ku mne nahrnula a tuho ma jednou rukou objala. tu druhú si držala pri tele a bolo vidno, že ju riadne bolí. Po lícach jej tiekli slzy a celá sa triasla.
"Soph, počúvaj ma. Musíš sa nechať vyšetriť. Oni ti neublížia, nik ti neublíži. Neboj sa, budem tu pri tebe," hovoril som jej.
"Budeš?" spýtala sa roztrasene.
"Samozrejme, že budem," sľúbil som jej. Očkom som pozrel po doktoroch, či to nebude vadiť. Oni však boli radi, že sa upokojila, takže nenamietali (my vieme, mohli jej dať sedatíva, ale kde by potom bolo vzrúšo, ha? :D ). Spravili jej kopu vyšetrení. Všade som chodil s ňou. Nepohol som sa od nej ani na krok.
"Má zlomenú pravú ruku a vytknutý členok. Našťastie nemá žiadne vnútorné zranenia, ani krvácanie. Dáme jej nejaké sedatíva a odvezieme ju na izbu. Jediné čo potrebuje, je sa poriadne vyspať z toho šoku," hovoril mi lekár, kým sestrička zaväzovala Soph ruku.
"A čo je s Lucasom," spýtal som sa.
"Je vo veľmi vážnom stave. Má zlomené štyri rebrá, pravú ruku, nohu a silný otras mozgu. Kľúčových je prvých 48 hodín. Zatiaľ vám nemôžeme sľúbiť nič. V akom vzťahu sú slečna a pacient?"
"Chodia spolu," odpovedal som.
"V tom prípade by bolo lepšie zatiaľ jej o jeho stave nevravieť," povedal lekár.
"A ak sa bude pýtať?" spýtal som sa.
"Jednoducho jej povedzte, že sme vám tieto informácie nechceli podať," mykol plecami lekár. Prikývol som.
Sophiu previezli na izbu. Šiel som s ňou. Presvedčil som ju, aby si vzala lieky. Sedel som na stoličke hneď vedľa postele a jemne ju hladil po vlasoch.
"Harry?" spýtala sa po chvíľke.
"Áno, Soph?" spýtal som sa.
"S Lucasom sme sa rozišli," šepla a privrela oči.
"Čože?" spýtal som sa šokovane. Soph mi už neodpovedala. Jej pokojný pravidelný dych mi napovedal, že už spí.

Asi 5 minút neskôr do izby doslova vleteli Louis s ostatnými.
"Pššššt," ukázal som im, aby boli ticho.
"Ako na tom je?" spýtal sa Louis potichu.
"Nič vážne. Zlomená ruka a vytknutý členok. Psychicky je na tom o niečo horšie," odpovedal som.
"Psychicky?" spýtala sa El.
"No utrpela dosť veľký šok. Videla Lucasa vedľa seba, ako sa vôbec nehýbe a tá celá situácia, že nik nebol na okolí a nemal im kto pomôcť, bola pre ňu veľmi náročná. Nechcela dovoliť lekárom, aby ju ošetrili. Musel som byť celý čas pri nej a upokojovať ju," povedal som.
"Chudáčik môj," šepla El a pohladil Soph po vlasoch.
"A čo Lucas?" spýtal sa Louis.
"Viem len, že jeho stav je vážny. Medzi nimi sa však muselo niečo stať. Než zaspala, povedala mi, že sa rozišli," povedal som. Louis a El šli zistiť, čo je s Lucasom. Niall a ostatní šli domov, pretože ich sestričky vyhodili. Ráno majú priniesť Soph nejaké veci keďže ak sa jej stav nejako neskomplikuje, zajtra môže ísť domov.

Sedel som vedľa jej postele a pozeral sa do blba, keď sa Sophia s plačom nadvihla na posteli.
"Hej, pšššt. Soph, tu som," šepol som. Vrhla sa mi okolo krku.
"Je to moja vina! Je to moja vina, čo sa stalo. Keby som netrvala, aby ma odviezol domov nestalo by sa to. Ja som mu len chcela dopriať priestor aby mohol ísť za ňou. A teraz? Kvôli mne sme havarovali," plakala Sophia a ja som ničomu nerozumel.
"Počkať, spomaľ? Ako tvoja vina? Aká iná? Čože?" nič som nechápal.
"Už počas večere som videla, že je akýsi nesvoj. Šli sme k nemu a donútila som ho, aby mi povedal, čo ho trápi. Povedal mi, že sa zamiloval do jedného dievčaťa. Odprisahal mi, že sa medzi nimi nič vážne nestalo, že ma nechcel podviesť. Chcel mi to povedať len nevedel ako. Pokojne sme sa o tom porozprávali a dohodli sme sa, že zostaneme kamaráti. Povedala som mu, nech ma odvezie domov, aby mohol ísť za ňou. On ma presviedčal, aby som ostala, no ja som sa nechcela nechať presvedčiť a pozri teraz... Nebyť mojej hlúposti mohol byť teraz s ňou... Ako je na tom vlastne?" spýtala sa. Bola už trochu pokojnejšia.
"No, vieš..." nevedel som, čo povedať.
"Nie... nehovor že... Nie! Nie! NIE!..." vrieskala. Nevedel som ju utíšiť, nechcela ma počúvať. Neviem, čo ma to v tej chvíli pochytilo. Chytil som jej tvár pevne do svojich dlaní a pobozkal ju. Na chvíľu som sa nechal unášať chuťou jej pier. Boli tak hebké, jemné, dokonalé. Sophia sa neodtiahla, práve naopak. Začala spolupracovať. Náš bozk som začal, aj ukončil. Odtiahol som sa. Sophia na mňa civela bez jediného slova.
"Prepáč ale nevedel som, ako ťa upokojiť. Lucas žije. Je vo vážnom stave, no žije..." ubezpečil som ju.



Poznámka autorky: Ach Harry... Ty sa ale romantik, len čo je pravda... :D Ale k veci. S časťou sme chceli počkať než sa Beatrix vráti z Paríža. Včera sa vrátila no bohužiaľ sa s ňou neviem spojiť. Po dlhom uvažovaní som sa rozhodla časť predsa len poslať, dúfam, že sa B nenahnevá...
OTÁZKA: Čo sa stane s Lucasom? Zomrie, prežije? Bude v poriadku, alebo bude mať nejaké následky? Píšte, čo si myslíte, možno nám práve vy pomôžete rozhodnúť o jeho osude ;)
Venovanie: Miss Nobody; Carol-SteCarol; sona; Stylensonka001
S láskou ♫BeaLex♀