utorok 10. marca 2015

Som tvoj anjel strážny 66


Title: Som tvoj anjel strážny!
by: Beatrix Pinekely
Part 66 -Just look at Her!





„Čo sa deje?“ spýtal sa.
„Keď ju prevezú na izbu a odpočinie si, porozprávam sa s ňou. Myslím, že to bude len popôrodna depresia. Niekto, kto sa na svoje dieťatko tešil tak, ako ona proste nemôže zmeniť názor v jednej sekunde. Len buď trpezlivý,“ povzbudila som ho.
„Ale... Ja sa bojím... Čo ak to myslí vážne?“ spýtal sa.
„Aj to myslí vážne. V tomto momente... Ty choď k svojej dcérke a povedz ostatným, že ma v žiadnom prípade nesmú s Dan rušiť. Porozprávam sa s ňou a keď príde čas, prinesieš malú do izby, aby ju videla,“ povedala som mu.
„Myslíš, že to pomôže?“ spýtal sa Liam. Chápala som, že je bezradný. Veď ešte pred pár hodinami sa Dan na bábo neuveriteľne tešila.
„Áno. Ver mi. Nik nerozumie žene tesne po pôrode ako žena, ktorá už rodila,“ žmurkla som na neho. Liam sa mierne usmial. To znamená, že som ho upokojila. Už musím len upokojiť samu seba a dokázať presvedčiť Dan, aby dostala rozum. V skutočnosti o tomto nič neviem. Zrejme sa budem musieť znova spoľahnúť na inštinkty.
„Vďaka. Si úžasná, Tay,“ povedal, rýchlo ma objal a pobral sa preč.
Zhlboka som sa nadýchla a šla do Daniellinej izby, do ktorej ju zatiaľ premiestnili. Spala a vyzerala tak pokojne. Akoby ešte pre pár minútami nevyslovila tie najkrutejšie slová, aké niekto môže povedať o svojom dieťati.
Nejdem ju súdiť a ani nemôžem. Netuším, čo sa jej honí hlavou ani ako sa cíti. Jediné v čo dúfam je, že je to naozaj len popôrodná depresia a že ju to čochvíľa prejde.
Viem, že Liama by to strašne bolelo. Aj ju koniec koncov tiež. Dan je príliš citlivá. Dan nie je ako ONA...
„Ach Dan...“ povzdychla som si. Usadila som sa pohodlnejšie do kresla pripravená čakať, kým sa preberie. Nie... Nedovolím Dan aby spravila to isté, čo tá hrozná osoba z mojej minulosti...


Pohľad Harry
Liam k nám prišiel aj s malým uzlíčkom radosti. Malo to byť dievčatko a súdiac podľa ružovej zavinovačky aj bolo.
„Tá je krásna,“ šepla El nežne.
„Ako jej mama,“ povzdychol si Liam. V jeho očiach svietila radosť, no aj niečo čo mi pripomínalo bolesť a bezradnosť. Niečo sa stalo. Niečo vážne.
„Ale očká ma po tebe,“ usmial sa Louis.
„Čo sa deje, Liam?“ spýtal sa Niall skôr, než som to stihol ja. Takže som nebol jediný, kto si to všimol.
„Pred vami nič neutajím, čo?“ usmial sa, no oči sa mu nesmiali.
„Poznáme ťa,“ povedal Zayn.
„Ide o Dan,“ povedal a v jeho očiach sa teraz zračila čistá bolesť.
„Stalo sa jej niečo? Nehovor že...“ vypískla Pezz.
„Nie... Dan je v poriadku. Len..., “ zašomral niečo, čo sa nedalo identifikovať, lebo to povedal potichu a navyše veľmi rýchlo.
„Liam, artikuluj!“ povedal som. Liam sa zhlboka nadýchol aby potlačil slzy.
„Nechce vidieť malú. Povedala, že ju nechce. Že nechce ju, ani mňa,“ povedal. Všetci sme ostali šokovane stáť.
„To nemôže byť pravda,“ šepol som.
„Tay je pri nej. Tvrdí, že je to len popôrodná depresia. Uistila ma, že sa s ňou porozpráva a že všetko bude dobré, no mal som pocit, že tomu ani sama neverí,“ povzdychol si Liam.
„Ak ju niekto dokáže presvedčiť, že robí chybu, tak práve Tay. Uvidíš, že všetko bude v poriadku,“ povedal som a potľapkal ho po pleci. Bol som si istý, že Tay to dokáže.


Pohľad Tay

„Odpočinula si si?“ spýtala som sa, keď Dan otvorila oči a pomrvila sa na posteli.
„Mierne,“ poznamenala.
„Fajn, takže môžeme nechať priniesť malú. Uvidíš, aká je rozkošná...“
„Povedala som, že ju nechcem vidieť,“ skočila mi do reči. Fajn, takže spánok nepomohol... Ide sa na plán B. Ešte pár dní s ňou budú trieskať hormóny. Hranie na city nie je nikdy ľahšie...
„Myslela som si, že ťa poznám lepšie,“ povzdychla som si.
„Ako to myslíš?“ spýtala sa Dan.
„Nemyslela som si, že by si práve ty mohla byť jedna z tých beštií, čo opustia vlastne dieťa a nechajú ho na pospas osudu. Netušila som, že aj ty si taká,“ povedala som a zo všetkých síl som sa snažila o to, aby môj hlas znel chladne. Dan na mňa prekvapene pozrela.
„Ja... proste k nej nič necítim!“ vyhŕkla po chvíli.
„Veď si ju ešte ani nevidela. Ani si ju nedržala v náručí! Ako môžeš niečo také vedieť? Veď si sa na ňu tak tešila!“ zvolala som.
„Tak prepáč, že každá žena nedokáže byť tak dokonalá matka ako ty! Pre mňa za mňa si ju vezmi, keď si taká skvelá!“ zvrieskla na mňa.
„Au. To zabolelo,“ šepla som rýchlo. Toto nedokážem. Je to nad moje sily, „asi som sa v tebe zmýlila,“ šepla som, postavila som sa z kresla a vybrala sa k dverám.
„Tay! Nechoď!“ vzlykla. Najradšej by som za sebou zabuchla dvere a ušla. Slzy sa mi tlačili von z očí. Nemohla som uveriť, že práve Dan je jednou z tých krkavčích matiek...
„Tvoja dcéra potrebuje opateru,“ povedala som a zo všetkých síl sa snažila aby sa mi netriasol hlas.
„Tay, prosím. Si jediná, ktorej sa môžem zdôveriť. Jediná, ktorá mi môže rozumieť!“ vzlykla Dan.
„Prepáč, ale tomu, že chceš opustiť vlastne dieťa rozumieť nikdy nebudem,“ povedala som. Moja ruka stisla kľučku dverí, no slová ktoré Dan vypustila z úst ma zastavili.
„Ja proste nebudem dobrá matka, Tay. Vždy keď sa pozriem na teba, ako beháš okolo Eda... Si ako vo svojom živle. Akoby si sa preto narodila. A ja? Nedokázala som ani postrážiť ho pol hodiny. Celý čas plakal a prestal, až keď ho vzal na ruky niekto iný. Ja nedokážem byť matkou,“ vzlykla.
„Dan, to nie je pravda,“ šepla som. Vrátila som sa k nej a tuho ju objala, ty budeš skvelá matka. Nemôžeš si niečo také vydedukovať z toho, že ti Edward raz plakal v náručí. Dobre vieš, že sa nakoniec zistilo, že mal teploty, preto tak plakal. Dan, nerob to svojej dcérke. Nerob to Liamovi. Predstav si, aké to pre ňu bude ťažké, žiť s pocitom, že vlastná matku ju nechcela? Nenechaj Liama užierať sa otázkami čo urobil zle. Uvidíš, že všetky tie pochybnosti zmiznú, len čo ju budeš držať v náručí. Ver mi, aj ja som sa bála, keď mi Eda dávali do náruči. Tých pár chvíľ som tiež strávila otázkami, či pre neho budem dobrá matka, no všetky zmizli v momente, keď som ho držala v náručí. Ver mi,“ šepla som. Dan sa ešte viac rozvzlykala. Ešte tuhšie som ju objala. Zároveň sa mi jednou rukou podarilo vytočiť Liamovo číslo. Keď som po chvíli začula otvorenie dverí, vedela som, že Liam signál pochopil. Sedeli sme s Dan tak, že nemohla vidieť smerom k dverám, no ja som ponad jej plece videla Liama potichu kráčajúceho k nám s dcérkou v náručí.
„No ták. Len si ju podrž v náručí,“ šepla som a odtiahla sa od Dan. Natiahla som ruky smerom k Liamovi, aby mi ju podal. Dan sa rýchlo obzrela, keď však zbadala Liama, do očí sa jej znova nahrnuli slzy a sklopila zrak. Liam mi opatrne podal ten malý uzlíček radosti, „ no ták Dan. Len sa na ňu pozri.“
Dan zdvihla pohľad smerom ku mne. Pozrela sa na bábätko a v tom momente som vedela, že sme vyhrali. Jej pohľad zmäkol, znežnel. Videla som, že by si ju najradšej hneď privinula k sebe, no ešte stále ju trošku ovládal strach.
„Neboj sa, neublížiš jej,“ usmiala som sa a pomaly jej ju podala. Dan sa na perách rozhostil mierny úsmev. Postavila som sa a podišla k Liamovi.
„Všetko je v poriadku. Len... Len jej to nepripomínaj,“ šepla som mu a popostrčila som ho k nej. Liam len letmo prikývol. Bol príliš zaneprázdnený sledovaním svojej milovanej. Po pár sekundách sa odhodlal a sadol si priamo vedľa Dan. To som sa už vyparila z izby. Bol to ťažký deň, zaslúžia si byť samy...



Poznámka autorky: Happy Birthday STAS!!!!! Yeah, dnes ma moje milované STASko dva rôčky... :3 Nezabudnite, že ešte stále môžete hlasovať o tom, či chcete alebo nechcete druhú sériu STAS... podľa výsledkov hlasovania možno k ďalšej časti hodím obrázok, ktorý bude mať nová séria.. ;) prezradím vám len toľko, že už do nebude len čisto 1D fanfiction ale sa tám zamieša jedna im veľmi blízka osôbka... Teda, ak budete druhú sériu chcieť, samozrejme... ;)
Sends hugs & kisses, Beatrix Pinekely :*

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára