streda 4. marca 2015

You make me strong 15

 
Title: You make me strong [YLUWM2]
By: ♀Alex♀
Part: 15| Can you keep a secret? [I´m hungry...]
 
 


„Prepáč mi, ale nik okrem Zayna nemal vedieť pravdu. Pozri sa na mňa. Naozaj ma nespoznávaš?“ šepla. Chvíľku som na ňu nechápavo hľadela. Z hlavy si stiahla parochňu a v tej chvíli mi všetky kúsky zapadli do seba.
„Alex?“ šepla som šokovane, „panebože. Si to ty!“
„Som to ja,“ usmiala sa.
„Ale... Ako to? Čo tu robíš?“ spýtala som sa nechápavo.
„Je toho veľa, čo nevieš, Dan,“ usmiala sa.
„Nechám vás. Potom sa vrátim,“ povedal Zayn, pobozkal Alex a potom sa vytratil z izby.
„Alex,“ šepla som a rýchlo ju objala.
„Chýbala si mi,“ povedala Alex. Ešte stále sme sa držali v objatí.  Ostali sme tak snáď desať  minút. Nadýchla som sa a pomaly sa odtiahla.
„Aj ty mne... Ale prečo to všetko?“ šepla som nechápavo.
„Nemala by som tu byť, Dan. Prišla som len kvôli Zaynovi. Len na tieto dva týždne kým ste tu. Aspoň na chvíľu byť s vami, aj keď takto tajne,“ vysvetlila.
„Takže čoskoro znova odídeš? To nesmieš. Znova o tebe nebudeme nič vedieť. To nie je fér,“ dostala som zo seba. Len teraz som dostala späť svoju najlepšiu kamarátku! Nemôže znova odísť.
„Ja nechcem odísť o nič viac, ako ty,“ povedala a povzdychla si, „so Zaynom nás teraz spája oveľa viac, ako kedykoľvek pred tým a on si zaslúži byť pri tom.“
„Čo?“ spýtala som sa.
„Hľadá ťa Liam,“ vošiel do izby Zayn.
„Uhm... idem. Ešte sa porozprávame,“ usmiala som sa na ňu.
„Bež, nech ťa dlho nezháňa,“ usmiala sa Alex a objala ma. Vyšla som z Ayeshinej... Teda, z Alexinej izby a skoro som vrazila do Liama.
„Tak, ako je Ayeshi?“ spýtal sa Liam.
„Už  trošku lepšie. Poďme do izby,“ usmiala som sa a odtiahla ho dostatočne ďaleko od Alexinej izby. Toto bude ťažké, klamať mu, no budem to musieť nejako zvládnuť...


Pohľad Zayn:

Usmial som sa a vliezol späť ku Alex. Naklonil som sa k nej pre bozk. Stále som nemohol uveriť, že je pri mne, že je naozaj tu, že sa mi to nesníva. Naše bozky rýchlo naberali na intenzite. Po chvíľke sme už ležali na posteli a vymieňali si nenásytné bozky.
„Zayn?“ šepla Alex pomedzi bozky.
„Áno zlatko?“ šepol som.
„Som hladná,“ dostala zo seba. Prestal som ju bozkávať a pobavene sa na ňu pozrel.
„Teda, ty vieš zrušiť romantickú chvíľku,“ musel som sa zasmiať.
„To nie ja, to tvoje dieťa,“ povedala a naoko urazene odula spodnú peru.
„A čo by si si dala?“ spýtal som sa s úsmevom.
„Kurča s ryžou a hranolkami... A ešte arašidové maslo a nutellu,“ dostala zo seba a ja som na ňu len vyvalil oči.
„Zlatko, nemyslím, že je to dobrý nápad. Je dosť neskoro a to všetko je dosť nezdravé,“ povedal som jej.
„Ale ja to chcem,“ povedala urazene.
„Pozri, môžem ti objednať niečo ľahké, ale nemyslím, že toto je dobrý nápad,“ pokúsil som sa jej pokojne vysvetliť.
„Ty ma už neľúbiš,“ dostala zo seba a rozplakala sa. Nechápavo som na ňu hľadel. Čože?
„Zlatko, ako si niečo také môžeš myslieť?“ šepol som a nežne ju objal. Ak toto bude pokračovať celé tehotenstvo, tak sa mám na čo tešiť.
„Ja neviem,“ šepla a rýchlo sa ku mne pritúlila.
„Pšššt. Všetko je v poriadku, dobre? Objednám ti čo len chceš, len neplač,“ šepol som. Jej slzy ma mučili.
„Prepáč,“ šepla.
„To je v poriadku, zlatko. Len neplač,“ povedal som a pobozkal ju na čelo.
„Myslím, že nejaký zeleninový šalát bude stačiť,“ šepla po chvíli už pokojnejšia.
„Zoženiem ti niečo,“ šepol som a pobozkal ju na čelo.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára