štvrtok 23. apríla 2015

You make me strong 16


 Title: You make me strong [YLUWM2]
By: ♀Alex♀
Part: 16| You´re not fat! [ I´m not your personal slut!]






Rozhodol som sa, že pôjde niečo zohnať sám. Nebudem volať hotelovú službu, lebo netuším, kto tu pracuje a koľko toho o nás vie. Hlavne netuším, za koľko by bola tá osoba ochotná predať informácie. Ja viem, začínam byť paranoidný, no už sa nám stalo, že vošiel do izby poslíček z jedlom a hneď nás začal fotiť...
Zišiel som na prízemie a vošiel do reštaurácie a nadiktoval svoju objednávku. Ignoroval som zjavné zvádzanie servírky, ktorá s tým začínala byť už mierne trápna.
„Vieš, že tvoje oči majú úžasnú farbu?“ spýtala sa ma.
„Hej, moja priateľka si to tiež myslí,“ odpovedal som jej.
„Čo oči nevidia, srdce nebolí,“ žmurkla na mňa. Nadýchol som sa.
„A čo by si chcela moja zlatá? Pusu, sex? Alebo byť videná na titulke ako potencionálna priateľka Zayna Malika? Túžiš po piatich minútach slávy...“ povedal som jej. Ona úplne sčervenela a vzápätí niekam zmizla.
Objednávku mi doniesol niekto úplne iný, našťastie... Rozišiel som sa späť hore. Vo výťahu som natrafil na Nialla.
„Bol si si na jedlo?“ zasmial sa Niall.
„To nie je pre mňa,“ povedal som. Niall sa chápavo uchechtol.
„Kedy si na to prišiel?“ spýtal sa ma zvedavo.
„Na Eiffeovke,“ zasmial som sa. Potom mi ale napadlo, že Niall by mi mohol veľmi pomôcť, „večer, keď už budú všetci spať, príď za mnou do izby.“
„Ok, zlatko. Ale nečakaj, že sa s tebou hneď prvú noc vyspím. Ja nie som tvoja osobná šľapka,“ povedal sladko a žmurkol na mňa.
„Pako,“ zasmial som sa.
„Vidíme sa večer, cukríček,“ zazubil sa na mňa, keď sa dvere výťahu otvorili a odišiel z neho chôdzou prvotriednej šľapky. Po pár krokoch sa otočil a poslal mi vzdušný bozk.
Nemohol som sa prestať smiať. Ten chalan je asi najväčšie pako na svete.
Vošiel som do Alexinej izby. Stála pred zrkadlom s vyhrnutým tričkom na bruchu a otáčala sa dookola. Položil som jedlo na stolík a objal ju okolo pásu.
„Som tučná,“ povedala mierne frustrovane. Povzdychol som si.
„Nie si. Pre mňa si najkrajšia žena na svete. A toto bruško je rozkošné. Rastie v ňom naše bábo, zlatko. Už nikdy nehovor, že si tučná,“ šepol som a pobozkal ju na líce.
„Dobre,“ šepla. Otočil som ju k sebe a sklonil sa, aby som jej pobozkal bruško.
„Najedz sa. Potom prenesieme niektoré tvoje veci ku mne do izby,“ povedal som.
„Zayn to sa nedá. Nemôžem byť v tvojej izbe. Čo ostatní? Bude im to divné!“ oponovala mi.
„Nik mi do izby nevojde, pretože vedia, že od istej doby mi to lezie neskutočne na nervy. Nikto si nič nevšimne a ja nemôžem byť tak blízko teba a zároveň tak ďaleko, lebo budeš spať v druhej izbe...“ povedal som jej.
„Od istej doby?“ spýtala sa nechápavo.
„Od kedy si odišla, nič sa v izbe nezmenilo, nikto z ničím nepohol. Teda, okrem nutností, ako umytie okien a prezlečenie postele. Ale to som robil sám,“ odpovedal som.
„Prečo?“ spýtala sa.
„Lebo som si chcel uchovať všetky spomienky na teba,“ priznal som dívajúc sa jej do očí.
„Tiež si mi neskutočne chýbal,“ vydýchla a znova mala v očiach slzy. To sa mi zas podarilo.
Vtiahol som si ju do náručia a nežne ju pobozkal na pery. Okamžite začala spolupracovať a prestala plakať. Po chvíľke som sa odtiahol.
„Poď sa najesť,“ usmial som sa a potiahol ju k stolu, kam som položil jedlo. Sadol som si do jedného kresla a stiahol si ju na kolená.
„Ideš ma snáď kŕmiť?“ zasmiala sa.
„A mal by som?“ spýtal som sa.
„Ak chceš mať istotu, že zjem všetko, možno by si mal,“ uškrnula sa a mierne  vyzývavo nadvihla obočie. Musím si pozisťovať niečo o zmenách nálad počas tehotenstva, lebo toto začína byť fakt desivé, ešte pred pár sekundami plakala, teraz flirtuje...
„Tak to sa toho potom určite ujmem,“ usmial som sa.
„Cestoviny! Mňam!“ zvolala natešene, len čo som zdvihol vrch podnosu, ktorý chránil jedlo pred vychladnutím. Dobre som vedel, ako ich veľmi zbožňuje, takže som mal jasno, čo jej mám priniesť. Vzal som do ruky vidličku a napichol na ňu pár cestovín a namieril k jej ústam. Ona však pevne spojila pery rozhodnutá ich neotvoriť.
„Chceš sa hrať?“ spýtal som sa vyzývavo. Hravo sa na mňa zazubila. Pustil som vidličku späť na tanier a pritiahol som si ju k sebe. Pobozkal som ju na ústa. Len čo začala spolupracovať, presunul som svoje bozky na jej krk. Vzdychla...
„Chceš to?“ šepol som jej do ucha.
„Áno,“ šepla rýchlo.
„Fajn, ale najprv to všetko zješ,“ povedal som a odtiahol sa od nej. Na chvíľku na mňa šokovane hľadela. Musel som sa zasmiať, keď naoko urazene vzala vidličku a začala jesť, no bol som so svojim správaním nadmieru spokojný.


Poznámka autorky: Guess who´s back!!! :D Páni, dve mesiace som nič nenapísala. Veľmi sa za to ospravedlňujem. Veľmi som o tom nechcela hovoriť, ale vy si zaslúžite vysvetlenie, prečo tak dlho nepribudla ďalšia časť... A nie, dôvodom nie je Zaynov odchod z 1D. Dôvodom je niečo z môjho osobného života. pripravte si fanfáry.... tamtadadáááám.... Budem sa vydávať... :3 a svadobné prípravy mi v poslednom čase zaberajú veľké množstvo času... To je dôvod, prečo tak dlho nebola časť. Ako hovorím, pôvodne som o tom veľmi nechcela hovoriť, väčšinu z vás to aj tak asi nezaujíma, ale to som ešte nečakala, že mi to zaberie toľko času a oberie ma aj o to málo času, ktoré som mala na písanie... Dúfam, že tu sú ešte nejaký čitatelia mojej poviedky a že sa na mňa za to veľmi nehneváte :)
Your Crazy Mofo ♀Alex♀

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára